Dielo je epickým príbehom o nezlomnej vôli starého rybára Santiaga taktiež o nezdolnosti, o obrovskej statočnosti a duševnej sile človeka
Poukazuje na cenu priateľstva, bratstva. Starec počas rybárčenia prežil dlhé chvíle osamote na šírom mori. Hoci bol hladný i smädný, uvedomil si, že najviac mu chýba spoločnosť. Pre človeka je veľmi dôležité, aby sa mal s kým zhovárať. Chlapcovi Manoliovi (ktorý s ním chodieval na lov) zakážu chytať ryby a starec ostane úplne sám. Vtedy sa začne zhovárať nahlas sám so sebou. Hovorí o láske k prírode. Je síce lovcom, no k prírode je veľmi nežný a láskavý. More nevníma ako nepriateľa alebo protivníka, s ktorým treba bojovať. Uvažuje o ňom vždy ako o živom organizme. Zhovára sa dokonca s rybou, ktorú vníma ako priateľa.( Ľutoval ju, bola taká prekrásna a zároveň podivná).
Začína pozorovať i vtáčiky a ľutovať ich, najmä tie drobné, ktoré krúžia nad vodou a skoro nikdy nič neulovia – „Majú ťažší život než my,“ pomyslí si.
Hovorí však aj o nekonečnom boji človeka s prírodou a o zabíjaní. Santiago je rybár – lovec. Celý život loví a zabíja ryby, aby vyžil. Je to prostý človek, ktorý zápasí s prírodou a je s ňou spojený. Je vytrvalý a nezlomný.
Príde mu ľúto dokonca aj ryby, ktorú ulovil. Jeho podvedomie mu však našepkávalo, že tú ryby nezabil len preto, aby ju predal a udržal sa nažive. Zabil ju z pýchy, pretože je rybár, a toho žraloka zabil pre potešenia. „Zabil som ho v sebaobrane… všetko sa navzájom zabíja,“ ospravedlňoval svoje činy.
Toto dielo ma oslovilo lebo má jednoduchý a skromný dej, no nájdeme v ňom aj veľmi detailné opisy preniknuté dynamikou , ktoré sa mi veľmi páčili(napr. opisy mora a správania živočíchov, opisy autorovho konania na lodi, opis pohybu chytenej ryby).
Pútavou častou v príbehu je tiež, že hoci sa rybár nachádza na mori sám, pásmo reči postáv je veľmi výrazne pretože sa začne rozprávať sám so sebou. Prostredníctvom tohto vnímame rybárove myšlienky a okolitý svet lepšie. Okrem toho autor často využíval aj národné slová Kubáncov čo veľmi oživovalo jazyk.
Určite by som odporučila si prečítať toto dielo, keďže už ako bolo spomenuté ma jednoduchý dej no s veľkým odkazom. Ma krásne spracovanie prežívanie hlavnej postavy no na druhej strane ukazuje stránku samoty človeka a jeho myšlienkove pochody počas prežívania rôznych situácií. Mne ako čitateľke po prečítaní kniha pripomenula, že netreba zabúdať na svojich blízkych.