Skladba Krvavé sonety je protivojnové básnické dielo. Autor týmto dielom reaguje na svetovú vojnu. Odsudzuje nezmyselné zabíjanie, kritizuje nemilosrdnosť ľudí, ostro odmieta ničenie kultúrnych hodnôt a pamiatok. Nebolo mu ľahostajné to, čo sa deje. Protestoval aj keď sa pre svoj vek nemohol aktívne zapojiť do vojny. Okrem toho ukazuje na ukrutnosti, ktoré so sebou vojna prináša. Poukazuje na to, že každý človek a národ má právo na slobodnú existenciu. Hľadá vinníka, toho, kto je za tieto hrôzy zodpovedný. Za hlavnú príčinu vojny považuje egoizmus, sebectvo, panovačnosť a úsilie ovládnuť iných.
Svoju kritiku smeroval aj ku všetkým kresťanom, ktorí sa nedržali Kristovho učenia a rovnako kritizoval aj samotné kresťanstvo, pretože neprotestovalo proti krviprelievaniu. V závere uvažuje o mieri, privoláva ho. Je zvedavý, aké časy nastanú po vojne.
Táto skladba je vo väčšej miere ťažšia na čítanie, no myslím si že stojí za to jej dať šancu a potrápiť sa trošku nad jej významom. Jednou z vecí ktorá ma oslovila na prečítanie bol jazyk autora . Využíval pestrosť(jazyka) viet a okrem toho sa tam nachádza aj množstvo zvolaní, básnických otázok a oslovení.. Zaujímavosťou je aj výskyt slov ruského pôvodu.
Skladba ma určite veľký význam pre celý národ a hlavne v tejto dobe. Aj keď som našťastie neprežila žiadnu vojnu týmto dielom sa mi priblížili všetky negativizmy vojny. Taktiež prežívanie ľudí v tom období, keďže autor reaguje a vyjadruje svoje emócie pobúrenie a všetko čo sa odohráva v jeho vnútri. Hľadá vinníka a búri ľud.