Starec Santiago žije na Kube v malej chatrči. Je rybár a každé ráno, ešte predtým ako vyjde slnko, vypláva na more. Už 84 dní žiadnu neulovil. Aj jeho pomocník, chlapec Manolin, si musel nájsť prácu inde, no naďalej mu pomáhal večer s bárkou (malou loďou) a nosil mu čosi pod zub. Na 84-tý deň sa Starec rozhodol vyplávať ďalej. Veril, že sa mu tsm podarí toho viac uloviť. Po niekoľkých hodinách samoty sa mu na návnadu chytila silná ryba. Nevidel ju, no vedel, že je veľká, pretože ho svižne ťahala ďalej a ďalej na šíre more. Starcovi chýbala sila chlapca, tak sa rozhodol nechať rybu najprv unaviť. Po dvoch dňoch slabého spánku, málo tekutín a málo jedla sa mu náročným fyzickým aj mentálnym bojom podarilo rybu skoliť. Ešte pred posledným úderom srdca ryba vyskočila a ukázala svoju majestátnosť. Priviazal ju starec o bárku a začal sa plaviť späť. Žraloky zacítili krv, ktorá vytekala z ryby a postupne z nej odkusovali až kým neostalo nič, iba čistá rybacia kostra. Starec prišiel domov v noci a šiel si oddýchnuť. Ráno celý prístav sršal údivom nad obrovskou kostrou. Každý obdivoval starcov úlovok, aj keď z neho nijak nezarobí.
