Starootcovský cyklus sú vlastne poviedky, v ktorých autor opisuje zážitky so svojim dedom, preto ten názov.
V poviedke „Prvé hodinky“ boli postavy opísané veľmi dobre. Páčila sa mi hlavná postava Jožko. Bolo pútavo opísané ako mu bolo trápne nosiť len remienok z hodiniek, lebo na hodinky už peniaze nemal a ako sa mu stará mama vyhrážala, že mu kúpi také, čo mu budú z vačku vytŕčať a on celú dobu hovoril čas len od oka. Poviedka Prvé hodinky sa odohráva na jarmoku. Starý otec je veľmi milý, chcel sa dokonca pobiť pre Jožka aby mu získal hodinky. Nakoniec sa našťastie nepobil ale predal kravu a hodinky cestou naspať domov Jožkovi kúpil. V knihe som si všimol že sa veľa krát objavuje krčma, napríklad v poviedkach Žliabky a Prvé hodinky. Starý otec bol veľmi pracovitý ale aj skromný. Cez zimu nepracoval ale robil domáce práce a celkovo pomáhal starej mame. No ale v lete pracoval na poli ostošesť. Keď bol starší pracoval ešte tvrdšie a ťažšie, lebo jeho dcéra mala desať detí o ktoré sa musela starať. Síce o jedno s staral on so starkou. Chcel svojej dcére a svojim vnukom a vnučkám zabezpečiť tu najlepšiu budúcnosť. Taktiež chvíľu robil v dedine richtára a tým si vyslúžil rešpekt u dedinčanov. Starí rodičia taktiež radi chodili do kúpeľov, konkrétne kúpele Štiavničky. V jednu nedeľu si Jožko zmyslel, že chce ísť do kúpeľov. Stará mama urobila koláče, šli do kostola, po omši sa vrátili domov, naobedovali sa, zbalili si potrebné veci a šli do kúpeľov Štiavničky. Keď tam prišli starí rodičia si napustili vaňu s teplou vodou a Jožko šiel medzi tým do mesta. Po nejakom čase sa vrátil do kúpeľov a strávil čas so starkými. Spolu sa zabavili a výlet si užili.
Kniha mala veľmi málo ilustrácií. Boli čierno biele a veľmi depresívne. Atmosféru knihy som vôbec nezachytil.
Táto séria poviedok sa mi veľmi nepáčila. Poviedky mi prišli dejovo celkovo nezáživné a veľmi ťažko sa mi čítali. Kniha bola písaná v archaizmoch čo sa mne ako dyslektikovi veľmi zle čítalo. Poviedky som napokon prečítal ale stálo ma to veľa námahy.
