Kniha Stopárov sprievodca galaxiou je kniha od Douglasa Adamsa, kto je už
teraz zosnulý. Kniha je súčasťou pentalógie, ktorá má taký istý názov. Kniha je sci-fi
komédia, ktorá je síce krátka, ale aj tak je plná vtipov a príbehu, ktorý vás udrží do
konca.
Kniha sa odohráva v alternatívnom vesmíre, kde bývalo galaktické impérium,
ktoré sa ale rozpadlo a galaxia je teraz v polochaose. Toto nie je však pre príbeh až
tak podstatné, keď že sa odohráva na zemi, na planete, ktorá o tomto nič nevedela.
Príbeh sledujeme cez Arthura Denta. Arthur žije v Londýne v Anglicku normálny
život. Síce mu idú zrovnať dom zo zemou a postaviť na jeho mieste obchvat, ale
okrem toho úplne typické. Čo sa stane ale potom je nečakané. Príde dopravná
spoločnosť Vogónov (typ mimozemšťanov) a urobia to isté zemi, čo chcela Anglická
dialničná spoločnosť spraviť Arthurovmu domu, zničia ju a na jej miesto postavia
obchvat.
Arthur ale vďaka svojmu priatelovi Fordovi, ktorý je mimozemšťan a takzvaný
„vesmírny stopár“ (čo Arthur ale nevedel) vyviazne živý a ocitne sa na Vogónskej
lodi. Vogóni však nemajú radi stopárov a preto ich kapitán lode dá nájst a zajať.
Potom im prečíta Vogonskú poéziu, čo je podľa knihy druhá najhoršia poézia na
svete a potom ich dá poslať von do vákua vesmíru.
Zachráni ich však náhoda a to taká, že ich zachráni pohon
nepravdepodobnosti, čo je motor, ktorý funguje tak, že používa pravdepodobnosť,
aby bol všade naraz a tak vedel ísť kdekolvek kedykolvek. Na lodi stretnú Zaphoda
Beeblebroxa, čo je polo-bratranec Forda a Triciu McMillan, ktorú z niekadial na
Zemi poznal.
Zaphod loď nasmeruje smerom ku planéte, menom Magrathea, ktorá je v
galaktických legenách najbohatšia planéta v galaxii a centrom priemyslu vyrábania
planét (teda dokým ten priemysel fungoval). Chcú na nej pristáť, ale niekto na nej
očividne nechce, aby sa tak stalo a poslal dve rakety na nich. Arthur omylom
aktivuje pohon nepravdepodobnosti bez ochrany a tak premení tie rakety na
velrybu a mysku s petuniami.
Keď pristanú na planéte tak strenú týpka menom Slartibartfast, ktorý sa píši
tým, že nadizajnoval Nórske fjordy. Arthur zistí, že zem bola vyrobená myšami,
ktoré sú vlastne bytosti z inej dimenzie. Slartibartfast Zaphodovi ukáže nahrávku
toho, ako myši chceli zistiť odpoveď na tu najväčšiu otázku života, vesmíru a
všetkého a 10 miliónov rokov bežali počítač, aby to zistili, len aby im počítač
povedal, že odpoveď je 42. Toto myši pomiatlo, ale počítač im vysvetlil, že
nerozumejú odpovedi lebo nevedia, čo je reálne tá otázka. Na to, aby našiel znenie
tej otázky nadizajnovali zem, ktorá ale 5 dní pred tým, ako to išli zistiť bola
premenená na intergalaktickú dialnicu.
Po tomto ale nájdu myši, ktoré sa pokúsia Arthurov mozog ukradnúť na
zistenie znenia tej už spomínanej otázky. Zachráni ho nakoniec ale to, že zaznejú
alarmy a myši v panike prídu na pseudoznenie otázky. Potom uniknú z planéty a
kniha sa končí tým, že sa všetci spolu idú najesť do Reštaurácie na konci vesmíru.
Kniha je hlavne chronologická, ale ak sa nemýlim, tak je tam aj troška tej
retrospektívy, je tam použité len on-rozprávanie, jazykový štýl je umelecký a autor
si vytvára slová pre mimozemské objekty a postavy a preto nie všetky slová sú
spisovné. Kniha kombinuje pásmo autora a postáv, trocha zväčša je tam ale pásmo
postáv.
Kniha sa mi veľmi páčila, kombinuje sci-fi prvky ako napríklad mimozemské
tvory a tému prieskumu vesmíru s absurditou a humorom. Taku knihu, aká je táto
som ešte predtým nečítal, odporúčam ju komukoľvek, kto má rád sci-fi a ešte ju
nečítal a určite plánujem v budúcnosti čítať aj ďalšie časti z tejto pentalógie.