Všetko sa to začalo na Zemi. Arthur Dent sa snažil žiť normálny život, až kým sa mu nestala pohroma, mali mu zbúrať dom. Arthur mal svoj dom veľmi rád a nechcel, aby mu ho zbúrali, tak sa rozhodol ľahnúť si pred vchodové dvere do blata. No však vtedy prišiel dlhoročný Arthurov kamarát Ford Perfect, a po dlhom presviedčaní Arthura sa mu ho konečne podarilo odlepiť zo zeme, ale, samozrejme, so sľubom že mu nezbúrajú dom. Ale jedna vec bola divná v tejto pasáži, totiž Ford stále vravel, že Zem niekto zničí o pár minút. Ford prišiel do baru s Arthurom do miestnej krčmy, tam Ford donútil Arthura vypiť tri pivá a začal mu vravieť, že je mimozemšťan. Každý sa na neho pozeral ako na blázna. No v polovici konverzácie si Arthur všimol pohromu, začali mu búrať dom. Arthur hneď vybehol von a začal nadávať na ľudí, čo mu búrali dom, Ford vybehol za ním. No v polovici toho, ako sa Arthur začal púšťať do každého, klesli na Zem obrovské, žlté vesmírne lode. Tie následne začali vyhlasovať, že musia zničiť Zem, lebo je v ceste hyperpriestorovej diaľnice, ktorú mali v pláne postaviť. A následne to, čo sľubovali, aj spravili. Kým sa toto všetko odohralo si na vzdialenej planéte mal prísť galaktický prezident a Fordov bratranec z druhého kolena Zafod Bíblbrox obzrieť úplne nový typ galaktickej lode, typ čo má ísť na nepravdepodobný pohon a vytvárať náhody cestou. Jej meno bolo „Srdce zo zlata“. No keď do nej vošiel, ukradol ju a začal putovať vesmírom. Následne sa Arthur a Ford zobudili v tmavej miestnosti, ktorá smrdela ako kov. Následne sa ukázalo, že Ford bol naozaj mimozemšťanom a zavolal si odvoz. Boli na vogónskej lodi, čo im dosť nevyhovovalo, lebo Vogóni boli jedna z najnepríjemnejších rás v celom vesmíre. Arthurovi sa tomut ťažko chápalo, a tak Ford vytiahol z jeho tašky také kovové zariadenie s nápisom „Nepodliehajte panike“, to bola elektronická encyklopédia „Stopárov sprievodca galaxiou“. Vogóni si všimli, že sú na lodi a chceli ich vyhodiť do vákua. Keď ich našli, tak ich zobral lodný kapitán do nejakej divnej miestnosti a začal ich mučiť čítaním básní. Totižto Vogónska poézia patrila medzi jednu z najhorších na svete a nezlepšoval to ani fakt, že spôsob, akým si Vogóni užívali poéziu, bol tiež strašný. Totižto oni mali také špeciálne kreslá napojené na viacero prístrojov ako napríklad na zosilňovače obrazov. Po krátkom mučení ich však vyhodili z lode. No čírou náhodou ich vyzdvihla záhadná loď, ktorá sa volala „Srdce zo zlata“. Hneď ako sa zobudili, tak sa im začali diať divné veci. Jeden sa premenil v tučniaka, vylialo sa na nich mnoho pudingu a množstvo iných zvláštností. Po tom, čo sa im stalo veľa rôznych vecí, zaznelo po lodi, že má prísť dvojica do riadiacej kabíny a že ich tam odvedie robot Marvin. Marvin však nebol hocijaký robot, totižto Marvin mal maniodepresívnu poruchu. Hneď ako prišli do riadiacej kabíny, tak uvideli Zafoda a Arthurov nepodarený pokus o lásku, Trillian. Po hádkach medzi členmi posádky sa každý zarozprával. Následne prišli k takej šedej planéte, o ktorej si Zafod myslel, že je to planéta „Magratea“. Magratea bola legendárna planéta, ktorá pred piatimi miliónmi rokov stavala planéty na objednávku, ale však nikto o nich s istotou nevedel. Vypálili však na nich dve rakety, pred ktorými nevedeli ujsť. Už keď si mysleli, že je po nich, tak Arthur zapol nepravdepodobný pohon a jedna raketa sa premenila v kosatku a druhá v kvetináč. Následne pristáli na povrchu. Planéta bola prázdna, toto bolo aj kvôli tomu, že magratejčania trávili väčšinu času v podzemí, ale aj kvôli tomu, že sa planéta teraz prebúdzala. Rozdelili sa do dvoch skupín, Ford Zafod a Trillian išli do podzemia do hlavného sídla Magratejčanov a Arthur a Marvin zostali na povrchu. Arthur šiel zomrieť od nudy, lebo s Marvinom sa nedalo dobre rozprávať a jediná vec, ktorú mu nechali hore, bola encyklopédia „Stopárov Sprievodca Galaxiou“ ale človek sa vie zabaviť len toľko s encyklopédiou. Tak sa Arthur začal prechádzať po povrchu, až dokým nenašiel starca menom „Slartbartfast“. Ten ho zaviezol pod povrch do jeho pracovne. Zatiaľ, dokým sa toto odohralo, tak naša druhá trojica blúdila po lodi. Následne doblúdili, kým prišli do miestnosti, ktorá vyzerala ako čakáreň, ale tam ich zavreli a pustili do miestnosti spací plyn. Zatiaľ sa Arthur v Slartibartovej pracovni dozvedal úplne nové veci. Ako napríklad, že Zem bola vyrobená Magratejčanmi na objednávku myšiam (myši boli totižto najinteligentnejšie stvorenia na Zemi a opísali ich ako paradimenzionálne bytosti), na Zemi bol najsilnejší a najväčší počítač vo vesmíre a že vypočítal, že význam života, vesmíru a všetkého, čo nakoniec bolo, je číslo štyridsaťdva. Zatiaľ sa naša trojica prebudila a v ten moment si všetkých zavolali myši do ich kancelárie. Arthura odviezol Slartbartfast a trojica sa prešla. Najprv prišla trojica, a vtedy im začali ponúkať všelijaké obchodné ponuky, no keď prišiel Arthur, tak ich pravé motívy boli odhalené, chceli Arthurov mozog, lebo mal v sebe systém počítača, ale Arthur sa nedal. Všetci vybehli z miestnosti a začali vypiskovať poplachy zo všetkých strán, začali blúdiť po lodi behom, no našli ich policajti. Tí na nich strieľali s bleskometmi, až kým neprišli do hlavnej počítačovej miestnosti. Aj tam na nich policajti strieľali, až dokým jeden strelil a ako keby sa všetko ukľudnilo, žiadne poplachy ba ani žiadni policajti. Išli sa pozrieť, čo sa stalo no obidvaja policajti boli mŕtvy. Totižto policajti potrebovali metánový vzduch, aby prežili, ale ako keby sa im batohy na chrbtoch s metánom pokazili. Mali strašne veľa záloh a jediné vysvetlenie, ako by mohli zlyhať je, keby zlyhal hlavný systém planéty. Už sa nemuseli skrývať a blúdili už normálne, nikto im nebol v pätách, až dokým prišli k jednému vesmírnemu plavidlu, ktoré Arthur rozoznal ako Slartibartfastove. Vstúpili dovnútra a stlačili zvýraznené tlačidlo a plavidlo sa začalo rútiť. Nakoniec ich doviezlo k lodi „Srdce zo zlata“ a odišli.
Toto bola asi najlepšia kniha, ktorú som kedy v živote čítal. Bolo v nej také množstvo absurdnosti, že niekedy som sa musel aj zasmiať. A kvôli pútavému príbehu som sa nechcel odlepiť od knihy. Určite si prečítam aj zvyšné časti tejto trilógie. Bodaj by bolo každé povinné čítanie ako toto.
