Anna Ruke: Tajomná lekáreň, Záhada čierneho kvetu
Toto pokračovanie zo série Tajomná lekáreň má toho veľa o povedať. Určite neodporúčam čítať rovno druhú časť, nespravte rovnakú chybu ako ja. Pri väčšine kníh ťa rovno oboznámia s prvou časťou, tu sa informácie dozvedáš postupne v celej knihe. Je to ako stavať puzzle bez toho aby si vedel čo skladáš.
Kniha je napísaná veľmi príjemným spôsobom. Číta sa veľmi ľahko určite by som odporúčala ľuďom ktorí sa veľa nudia. Rozprávkový štýl je prekvapivo prijemný na rozdiel od iných kníh v ktorých autori poukazujú na problémy. Osobne preferujem tento štýl (ako Tajomná lekáreň) ale ak človek má rád riešenie zložitých problémov aj svetových aj osobných určite nečítajte túto knihu.
Na prvý pohľad hrubá kniha zmizne prirýchlo. Pre rýchlejších čitateľov nebude problém ju prečítať za víkend. Ale aj pomalší ju zvládnu do týždňa. V knihe nie je veľa obrázkov ale vynahrádza to pomerne veľké písmo. Občas tam tie obrázky chýbajú ale dá sa to zvládnuť aj bez toho. Napríklad na lepšie predstavenie postáv.
Krátke zhrnutie príbehu. 3 alebo 2 deti nájdu pod ich domom tajomnú vonnú lekáreň a rozhodnú sa ju prevádzkovať. Do toho sa im zapletie nejaký záhradník ale to je prípad prvej časti. V druhej im niekto ukradne meteoritový prášok ktorí podľa všetkého je najdôležitejšia prísada do všetkých vôní. Prvé podozrenie samozrejme padne na záhradníka. Deti spolu s majiteľkou tajomnej lekárne sa vydajú hľadať záhradníka aj zakladateľa lekárne ktorí údajne mal byť mŕtvy. Prvý človek ktorého sa spýtajú je botanik, starí priateľ majiteľky. Ten im povie kde býva zakladateľ. Pri ceste sa ale majiteľke niečo stane a deti musia čeliť mrzutému lekárnikovi. Prvý raz im nepovie nič druhý krát ho prinútia. Keďže nemajú všetky odpovede, sledujú lekárnika až do Amsterdamu. Tam sa zaplietli so zlou grófkou a ako to skončilo neprezradím. Ale asi ste si už domysleli ako…
Kniha ma obohatila o ďalšiu prečítanú knihu v poličke. Nemyslite si ale, že je to zabitý čas. Už dlhšie som nič tak rýchlo neprečítala. Na druhú stranu veľmi sa podobala na knihu Greenwild čo nenechávalo veľa prekvapenia. Páčilo sa mi, že hlavná postava prežívala aj iné pocity ako šťastie a, že nie vždy sa zhodla zo všetkými, Tiež sa nedalo povedať, že by mali nejakého vodcu a to ja oceňujem.