V malom meste, neďaleko majestátnych Tatier, žil chlapec menom Fero. Ferko bol úplne obyčajné dieťa, hral sa s hračkami a robil to, čo ostatní.
V jeden slnečný deň si Ferko zmyslel, že chce ísť do lesa s kamarátmi. Išiel preto za rodičmi, opýtal sa, či môže ísť. No rodičia mu rázne odvetili: ,,Nie!” Aj keď už bol celkom veľký. Ferko chcel vedieť prečo, ale rodičia mu nič nechceli povedať. Ešte v tú noc si Ferko vypočul rozhovor rodičov. ,, Už tam túži ísť, nie je to dobré. “ Nemôžeme to tajiť donekonečna. Rodičia niečo začali vymýšľať, no Fero už zaspal a tak sa viac nedozvedel. Na druhý deň Fero vstal veľmi skoro, takže začal plánovať prieskum lesa. Nebude to ťažké, pôjdem akože von a utečiem, pomyslel si Ferko. No nepôjdem tam sám, zavolám aj Joža, bude to bezpečnejšie. A tak sa aj stalo. Fero hneď po raňajkách vliezol do izby, zbalil sa a išiel. Na konci mesta býval Jožko, tak išiel poňho.
,, Jožo, poď von!”: skričal Ferko. Počkaj idem to povedať našim, zvolal Jožko.
,, Mama, oco, idem von s Ferkom! “
,, Dobre. “- odvetila mama.
Chlapci sa teda vybrali do lesa. Keď do neho vstupovali, mali pred ním rešpekt, no chceli ho preskúmať. Ako sa tak prechádzali po lese, natrafili na jaskyňu.
,,Poďme tam!” , navrhol Ferko.
,, Tak poďme!” , zvolal Jožko.
V jaskyni našli záhadný obraz. Chytili sa ho a zrazu: BUUUM!!! Na deti vyskočil obrovský netopier a chcel ich dolapiť. Netopier bol taký veľký ako dom. Mal obrovské čierne chlpy a zahnuté zahnuté uši. Chlapci sa aj tak najviac báli jeho obrovských pazúrov. Zutekali najrýchlejšie ako sa dalo. Našťastie sa im podarilo utiecť z lesa, kde ich už netopier neprenasledoval. Tak sa vrátili domov.
Ferkovi rodičia povedali, že sa to báli prezradiť, pretože by mohol vyvolať rozruch. Na konci dňa bol šťastný, že si môže ľahnúť do svojej postele.