Kniha, ktorá ma v poslednom čase naozaj zaujala, nesie názov Eliška. Milujem čítanie príbehov o ľuďoch – dokážem sa vžiť do deja a vždy mi to prináša nové pohľady na svet.
Eliška je silný príbeh malého dievčatka, ktoré počas vojny žilo so svojou mamou a bratom. Ich otec bojoval na fronte a o jeho osude nemali žiadne správy. Mama pracovala ako slúžka u bohatého pána, no namiesto výplaty dostávala jedlo, aby uživila svoje deti. Keď ju prepustili, zostala bez práce a bez strechy nad hlavou. Pomohla im otcova sestra, ktorá ich prichýlila, aj keď ich vzťahy neboli spočiatku jednoduché.
Neskôr sa ukázalo, že Eliškina mama je tehotná – dieťa čakala s bývalým zamestnávateľom, ktorý jej za noc s ním platil. Teta to nedokázala prijať a nesúhlasila s tým, aby u nej bývala slobodná mamička s nemanželským dieťaťom. Eliškina mama sa cítila opustená, zbytočná a zranená, a napokon si siahla na život.
Eliška tak prišla o oboch rodičov. Svoju bolesť pretavila do maľovania – našla v tom útechu aj zmysel života. Maľovanie ju sprevádzalo až do dospelosti, keď sa stala známou maliarkou. Napriek sláve zostala skromnou, milou ženou s veľkým srdcom. Pomáhala druhým a rozdávala lásku, aj keď sama veľa pretrpela.
Neskôr si adoptovala chlapca, ktorý o ňu spočiatku nejavil záujem. No na konci jej života sa jej láska vrátila – jej adoptívny syn sa o ňu s láskou staral až do poslednej chvíle.
Kniha ma zaujala hlavne preto, že ukazuje, aká dôležitá je láska a súcit. Že aj napriek bolesti môže človek rozdávať dobro. Verím, že každý z nás by mal mať v sebe aspoň kúsok Elišky.
