V Lídii, panoval za starých čias kráľ Tantalos. Nebolo od neho bohatšieho kráľa. Bohovia obdarili Tantala priazňou. Dovolili mu, aby sedával s nimi za ich stolom na Olympe. Tantalos bol obyčajný smrteľník. Myslel si, že keď chodí na hostiny bohov, tak je ako oni nesmrteľný. Sám vedel, že nie je vševedúci a tak z toho usúdil, že bohovia nemusia vedieť všetko. Preto sa ich rozhodol vyskúšať. Smelý chlapík ukradol v chráme drahoceného zlatého psa. Tantalos schoval sošku u seba. Onedlho prišiel do paláca rozhorčený kňaz. Prikázal mu, aby vrátil sošku do chrámu. Tantalos poprel, že má sošku u seba. Bohovia vedeli o jeho čine, ale čakali, či zaslepený kráľ predsa len nedá prednosť pravde pred lžou. Tantalos začal kradnúť bohom božský nápoj a pokrm. Vysmieval sa tak bohom. Jeho najkrutejším skutkom sa stalo zabitie syna Pelopa. Pozval bohov na hostinu a ponúkol im mäso z vlastného syna. Bojovia odskočili od stola a Tantalos zistil, že bohovia sú vševedúci. Začal sa im klaňať a prosiť o odpustenie. Zeus, vládca bohov, zrazil neľudského Tantala do najhlbšieho podsvetia do Tartaru. V ríši mŕtvych stojí Tantalos v čistej vode a nemôže sa z nej napiť. Na dosah rastie utešené ovocie a nemôže utíšiť mučivý hlad. Pelopa vzkriesili k životu.