Žiaci v tejto dobe nemajú veľký záujem o povinné čítania, priam k nim pociťujú až odpor. Po prečítaní niekoľkých sa im ani nemôžem čudovať, avšak väčšina z nich sú úžasné a originálne diela. Celkom príjemným príkladom bolo dielo Ťapákovci od slovenskej autorky Boženy Slančíkovej-Timravy. Prvá vec, ktorá ma zaujala na tejto knihe, bola, že autorom tohto diela bola žena. Napriek tomu, že už v prvej vlne slovenského realizmu sme mali dve významné autorky to beriem ako milé prekvapenie vidieť znova ženskú autorku a čítať dielo zo ženskej perspektívy. Autorka v diele Ťapákovci predstavila čitateľom zaostalú rodinu Ťapákovcov žijúcich na dedine. Zaostalosť tejto rodiny popisuje a kritizuje pomocou hlavnej postavy vzdelanej Iľi, žena najstaršieho brata, ktorá si to uvedomuje a snaží sa o modernizáciu ale márne. Členovia tejto rodiny sú lenivý a dodržiavajú zastaralé tradície, ako napríklad to, že orať sa má chodiť len v stredu alebo piatok. Situácii nepomáha ani Anča ktorá si zastáva bratov a každodenne sa háda s Iľou o tom, že ich má nechať na pokoji, veď oni to vedia najlepšie. Celá situácia sa na konci rozuzlí a Iľa sa spolu zo svojím manželom odsťahuje od Ťapákovcov a žijú si spolu vo vlastnom dobe, zatiaľ čo Ťapákovci zostanú presne takí akí boli – leniví a zaostalí.