Ide o viacčlennú rodinu ktorá žije v jednom dome už niekoľko rokov. Všetci sú leniví a nikomu sa nechce nič robiť, dokonca ani orať vtedy ked už treba. Iba jediná Iľa, pracovitá žena a manželka najstaršieho syna Paľa Ťapakovie, ich posiela na roľu. Bola na dvojtýždňovom kurze pre babice vďaka čomu sa vyvyšuje nad ostatné, a tým ju Anča nazýva kráľovnou. Naopak Iľa nazýva Anču zmijou. Anča je síce pekná ale je mrzáčka, ktorú postihla už v mladom veku lámka a má s Iľou neustále konflikty. Iba s najmladším Miškom sa jej chce rozprávať ale ten je k nej nepríjemný. Iľa sa snaží Paľa presvedčiť až postavi chalupu a odsťahujú sa. On odmieta a tak Iľa ide do služby ku pani rechtorke. Paľo nechá Iľu trucovať týždeň ale keď započuje, že za ňou chodí iný príde si po ňu…
Príbeh zobrazuje zaostalý spôsob života. Páči sa mi ako autorka využila kontrast medzi Iľou a Ančou. Z príbehu pre mňa vyplýva to, že všetko sa dá keď človek chce.