Ťapákovci spolu ako rodina žijú dvanásti v jednom dome a spoločne si užívajú komfort lenivosti a nič nerobenia. Páči sa im ako žijú a ani nemyslia na to že by sa malo niečo zmeniť. Do tejto rodiny sa vydala Iľa, ktorá sa od Ťapákovcov veľmi líšila jej vzdelaním a cieľavedomosťou. Snaží sa o zmeny v domácnosti, chce zlepšiť hygienu a nič nerobenie, no je za to iba nepochopená a odsudzovaná. Celá rodina jej má za zlé a jej manžel Palo je iba pasívny a ani sa jej nezastáva. Keď si Iľa uvedomí že tejto rodine nemá ako pomôcť a s Palom sa nikam neposúva, rozhodne sa odísť. Odchádza od manžela a ide pracovať do školy. Dúfa v to, že motivuje Pala uvedomiť si jej hodnot a urobiť niečo so svojim životom. V nejakej miere to aj uspeje a rodina Ťapákovcov si uvedomí o trochu viac že nič nerobenie nie je jediná cesta, okrem Ani. Palo sa vyberie pásť ovce do susedných dedín a dlhší čas sa tiež doma neukáže. Iľa každý večer dúfa že si Palo po ňu príde a nakoniec sa jej jeden večer pošťastí a odsťahujú sa spolu bývať, do domu ktorý jej chce postaviť.
Dielo poukazuje na veľa vtedajších problémov čo je časť diela ktorá sa mi páči. Dielo sa mi celkovo skôr nepáči ako páči ale inherentne s ním asi nemám problém. Čítalo sa to docela pomaly a s mnohými vecami sa nestotožňujem čo bola najťažšia časť.