Novela Ťapákovci zobrazuje život jednej viacgeneračnej rodiny, ktorá žije pod jednou strechou v malom slovenskom dedinskom dome. Všetko sa tam točí okolo lenivosti, stereotypov a neochoty čokoľvek zmeniť. V rodine žije až dvanásť ľudí, ktorí sa navzájom tolerujú, ale v skutočnosti si ležia v žalúdku. Každý má iný pohľad na svet, no väčšina je zvyknutá len sedieť, mlčať a žiť svoj život bez snahy niečo zlepšiť.
Jednou z hlavných postáv je Iľa, žena, ktorá sa do rodiny vydala. Ako jediná sa snaží niečo zmeniť, pretože jej prekáža neporiadok, špina a hlavne lenivosť, ktorou Ťapákovci žijú. Ona predstavuje pokrok, moderné myslenie, chce sa presťahovať do vlastného domu a žiť inak. Jej manžel Paľo je však typickým Ťapákom – pohodlný, tichý, bojí sa konfliktov a nechce nič meniť. Iľa nakoniec odíde z domu, a keď sa jej muž spamätá, ide za ňou. Je to malý krok, ale znamená, že sa niečo v tejto uzavretej komunite pohlo.
Okrem nich sú v príbehu aj ďalšie výrazné postavy – napríklad Anča, ktorú kvôli krivej nohe všetci prehliadajú a ktorá vnútorne veľmi trpí, hoci navonok pôsobí tvrdá. Timrava cez tieto postavy ukazuje, ako sa ľudia dokážu uzatvoriť do svojho sveta, aj keď vnútri túžia po niečom inom.
Hoci je to staršia slovenská klasika, Ťapákovci ma prekvapili tým, ako aktuálne pôsobia aj dnes. Nie preto, že by sme žili presne ako oni, ale preto, že aj v súčasnosti často bojujeme s pohodlnosťou, neochotou meniť veci, alebo sa prispôsobujeme druhým na úkor seba. Páčilo sa mi, ako autorka pomocou jednoduchého príbehu ukázala zložité medziľudské vzťahy. Kniha je napísaná realisticky, ale zároveň ironicky – cítiť v nej jemný humor, ktorý odľahčuje niektoré ťažšie momenty.
