Tetovač z Auschwitzu – Heather Morrisová
Knihu Tetovač z Auschwitzu od autorky Heather Morrisovej som si vybrala preto, že sa zaujímam o históriu a o to, čím si prešli ľudia v generáciách pred nami. Dozvedela som sa o nej vďaka internetu a mojej babke, ktorá mi knihu odporúčala. Dej sa odohráva v krutom prostredí koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde ľudia strácali slobodu. O druhej svetovej vojne existuje veľa kníh, ale o tejto som počula, že sa od iných odlišuje. Odlišuje sa napríklad tým, že je v nej prepojené utrpenie ľudí počas holokaustu s príbehom lásky. Autorka nepísala o holokauste všeobecne ako o celku, ale písala príbeh konkrétnej osoby. Je to pravdivý príbeh, ktorý je napísaný podľa skutočných udalostí, a aj to ma inšpirovalo si ho prečítať. V príbehu bola rovnováha medzi históriou a zaujímavým dejom, ktorý ma bavilo čítať. Veľa kníh nečítam, ale táto kniha ma milo prekvapila a rozšírila moje poznatky o druhej svetovej vojne. Páči sa mi, že som sa prostredníctvom knihy mohla zaujímavejším prístupom naučiť nové dôležité veci o minulosti. Taktiež ma prinútila zamyslieť sa nad obetou a odvahou, ktorú mali všetci uväznení v koncentračných táboroch. Obdivujem, čo všetko takíto ľudia prežili a čím si museli prejsť. Napriek tomu však vedeli ďalej viesť obyčajný život.
Kniha bola o dvoch mladých slovenských Židoch, ktorí boli premiestnení do koncentračného tábora. Zaujala ma postava väzňa menom Lale, ktorý je hlavnou postavou v knihe. Bol už od začiatku optimistický, snažil sa pomáhať ľuďom okolo seba a našiel spôsob ako prežiť v tak veľmi náročnej situácií. Myslel na ostatných, a aj keď mal vďaka svojej pozícií tetovača isté výhody, nevyužíval ich iba vo svoj prospech, ale aj v prospech ostatných, s ktorými bol v tábore. Byť tetovačom malo ale aj zlú stránku, lebo Lale prakticky premieňal ľudí na čísla. Ľuďom musel spôsobovať bolesť, no bol k tomu donútený. Vďaka tejto činnosti však mohol neskôr stretnúť Gitu, ktorá bola ďalšou dôležitou postavou v deji. Vďaka nej bol dej obohatený o citlivejšiu stránku, teda o príbeh lásky a boja o prežitie Gity a Laleho. Spolu dokázali prežiť a našli si cestu ako sa stretávať aj počas doby, kedy boli uväznení v koncentračnom tábore a každá malá chyba ich mohla stáť vlastný život. Ich vzájomná láska im pomáhala nevzdávať sa a navzájom sa mohli podporovať a povzbudzovať, aby to ešte v tábore vydržali. Možno keby sa nestretli, by boli ľahostajnejší a menej by im záležalo na ich osude. Inšpirovalo ma, že aj v ťažkej situácií mali nádej, že všetko dobre dopadne, a bojovali až kým sa dostali naspäť domov na Slovensko. Na začiatku knihy sa spomína, že ľuďom najprv povedali že idú pracovať pre dobro svojej rodiny. Všetci ľudia, ktorí išli zo začiatku pre Nemcov pracovať dobrovoľne boli obetaví a milovali svoju rodinu. Išli do toho, keď ešte ani nevedeli, čo ich čaká. ale robili to pre dobro svojej rodiny. Príbeh bol veľmi emotívny a je to jedna z kníh, ktorá je iná ako tie ktoré som zatiaľ prečítala.
Odporúčala by som ju ľuďom, ktorí majú radi príbehy, nad ktorými sa môžu zamyslieť, príbehy ktoré spájajú historické fakty a silné príbehy. Po prečítaní si môžem lepšie uvedomiť, že som vďačná za to, že mám slobodu a nemusím sa strachovať, či prežijem do večera kvôli extrémnym podmienkam, alebo nedostatku jedla a spánku. Zamyslela som sa nad tým, že ľudskosť a vzájomná pomoc sú veľmi dôležité, a že nemám brať veci ako sloboda, bezpečie a rodina ako samozrejmosti. Zároveň mám rozšírené poznatky, dozvedela som sa niečo viac a obdivujem ľudí, ktorí si prešli niečím tak traumatickým ako je pobyt v koncentračnom tábore a neľudské zaobchádzanie.
