Jup išiel do novej školy. Bol veľmi nahnevaný lebo sa zobudil neskoro. V noci vypadol prúd. Tak mu nezvonil ani budík. O pol deviatej konečne dorazil do školy. Stál pred starou budovou z pálených tehál s kopou vežičiek, ríms oblúkov. Potom v školskej pivnici došlo k explózii. A Jupovi sa zachvelo po pod nohami. Jup sa zvrtol v kruhu, ale široko-ďaleko nikoho nevidel. Na ulici zavial silný vietor a vmietol mu do tváre hrsť suchého, potuchnutého lístia. Jup sa obrátil a chcel prejsť drevenou bránou školy. Na stenách pozdĺž haly viseli vľavo i vpravo olejomaľby. Ty si tu nový? Spýtala sa dievčina. Radšej upaľuj odtiaľto preč, kým sa ešte dostaneš von. O pár hodín už môže byť neskoro. V ľavom zadnom rohu šikmo stál masívny čierny stôl. Za ním sa až k stropu dvíhali čierne police, v ktorých boli zoradené na pohľad rovnaké knihy. Na prízemí riaditeľ krátko zaklopal na dvere triedy, otvoril ich a vstúpil. Žena pri tabuli zmĺkla. Jupiter pomaly kráčal po chodbe. Gumené podrážky jeho tenisiek vŕzgali na kamennej dlážbe. Jupiter otvoril dvere. V miestnosti bolo strmé schodisko vedúce dolu. Bolo pomerne úzke. Nijaký oheň tam nebol ,ale každých pár metrov viseli na stene petrolejové lampy. To tiene zo svetla lámp tancovali po stenách a vrhali desivé výjavy. Chceli sa vrátiť domov do postele. Každý z nich sa už ledva držal na nohách. Ešte raz sa obrátil ku škole,v ktorej práve strávili najhoršie hodiny svojho života. Nick lapal po dychu. V tom momente blesk zmizol .