Recenzia na knihu Tichá pacientka
Knihu som si vybrala vďaka dobrým recenziám na internete, ale, samozrejme, zaujala ma aj téma. Knihu som začala čítať hneď, ako som mohla. Pri väčšine kníh je prvých pár strán pomerne nudných, nezaujímavých, zoznamujeme sa s postavami a nie sme vtiahnutí do deja. Táto kniha je však iná. Už pri prológu, čo je časť denníka Alicie Berensonovej, jednej z hlavných postáv, sa tam nachádzajú vety, pri ktorých som vedela, že niečo nie je v poriadku. A práve tieto vety súvisia s dejom, ktorý sa už na prvých stranách začal rozvíjať a vtiahol ma do života nielen Alicie, ale aj iných postáv.
Alicia Berensonová bola známa maliarka obklopená luxusom, ktorá už sedem rokov šťastne žila s láskou svojho života, slávnym módnym fotografom. Všetko sa zdalo byť perfektné. Čo viac by si človek mohol priať? Jedného večera sa však celý jej život zosype. V ten osudný večer strelí svojho muža do hlavy. Od tej noci neprehovorí.
Takmer celý dej je vyrozprávaný jednou z hlavných postáv- Theom Faberom – psychoterapeutom, ktorým sa stal vďaka nevyriešenej traume z detstva. Osud Alicie Berensonovej ho mimoriadne fascinuje, a tak dá výpoveď zo svojej predchádzajúcej práce a začne pracovať v psychiatrickom ústave, kde je umiestnená Alicia. Je to však zvláštny a hazardný krok, lebo ústav je vo veľmi zlom stave a hrozí mu zatvorenie. On ale zariskuje, len aby s ňou mohol pracovať a donútiť ju rozprávať.
Aj Theova priateľka Kathy hrá v príbehu veľkú rolu. Zo začiatku spolu veľmi dobre vychádzajú. Postupom času sa ale začnú čoraz viac hádať. Hádky zhoršia nielen ich vzťah, ale aj Theovu dôveru ku Kathy. Theo začne byť voči Kathy paranoidný, i keď ona ho uisťuje, že je všetko v poriadku. Ale čo ak má Theo pravdu?
V knihe sa mi páčilo toľko vecí, že ich je až nemožné všetky vymenovať. Uvediem však tie, ktoré ma zaujali najviac. Každá postava sa vyznačuje typickými vlastnosťami, ktoré sú vynikajúco opísané. Každá má svoju minulosť či traumy z nej. Tie sú tak podrobne podané, že som ich s postavami vedela prežívať a dokázala som s nimi súcitiť, i keď som v živote niečo také nezažila. Theo a Alicia mali podobné detstvo a traumu z neho, no boli pritom takí odlišní. Ďalej ma upútali útržky Aliciinho denníka. Boli tam opísané niektoré udalosti z jej života kvôli lepšiemu pochopeniu deja. Niektoré jeho časti ale boli, naopak, mätúce. Napriek tomu som však vedela pochopiť Aliciu, jej city a myšlienky. Taktiež nie je na škodu zmieniť podobnosť deja knihy s jednou gréckou tragédiou s názvom Euripidova tragédia. No na knihe bol určite najzaujímavejší zvrat. Nemala som ani tušenia, ako sa príbeh skončí. Celý čas, ako som knihu čítala, som sa snažila uhádnuť, kto by mohol byť vinníkom, kto by mohol Aliciu priviesť do šialenstva. Nakoniec to bol niekto, koho by som neobvinila ani vo sne. Tento zvrat bol najlepší, aký som kedy v knihách čítala. A ja som ich už prečítala veľmi veľa, ale žiaden ma neprekvapil tak, ako tento.
Spomedzi mnohých kníh, ktoré som prečítala, je práve kniha Tichá pacientka moja najobľúbenejšia. Je vynikajúco napísaná, pútavé Theovo rozprávanie ma vtiahlo do deja hneď od začiatku. V budúcnosti si určite prečítam viac kníh od Alexa Michaelidesa.