Kniha Tisíc chlapčenských bozkov od Tillie Cole rozpráva príbeh Runea Erika Kristiansena, ktorý sa ako dieťa presťahuje z Nórska do Ameriky. Tam spozná Poppy Litchfieldovú a postupne medzi nimi vznikne silné priateľstvo a neskôr aj láska. Poppy dostane od svojej babky pohár so srdiečkami, do ktorých si má zapisovať tisíc najkrajších bozkov. Po rokoch sa Rune vracia späť do Nórska, no s Poppy stratia kontakt, čo ho veľmi zasiahne. Keď sa neskôr opäť stretávajú, vychádza najavo bolestivá pravda, ktorá zásadne ovplyvní ich ďalší život.
Príbeh rozpráva o chlapcovi Runeovi Erikovi Kristiansenovi, ktorý sa presťahuje z Nórska, z mesta Oslo, do Ameriky, do mesta Georgie, kvôli práci svojho otca. Spočiatku je nešťastný, pretože mu chýba domov. Všetko sa však zmení, keď stretne malé dievča Poppy, ktoré je od prvého momentu energické, usmievavé a odvážne. Rýchlo sa z nich stanú najlepší priatelia. Poppy má veľmi blízky vzťah so svojou chorou babkou. Pred smrťou jej babka daruje zaváraninový pohár plný papierových srdiečok, do ktorých si má zapisovať výnimočné momenty a bozky, aby mala na čo spomínať. Po čase sa Rune musí vrátiť späť do Osla. S Poppy si sľúbia, že zostanú v kontakte, no ona sa mu prestane ozývať, čo ho veľmi zraní. Keď sa po rokoch vracia späť do Ameriky, je nahnevaný a nechápe jej správanie. Po ich opätovnom stretnutí je medzi nimi napätie, no postupne vyjde najavo pravda Poppy je vážne chorá a má leukémiu. Rune pochopí, prečo ho od seba odtlačila, a rozhodne sa s ňou tráviť čo najviac času. Spoločne prežívajú krásne chvíle a plnia jej sny. Ich láska sa opäť prehĺbi a Rune jej pomáha nazbierať tisíc výnimočných bozkov. Na konci Poppy umiera obklopená rodinou a Runeom, no šťastná, že prežila svoj život naplno. O 10 rokov zomiera aj Rune a opäť sa opäť stretáva so svojou láskou Poppy pri ich vysnívanom rozkvinutom háji.
Knihu som si vybrala, pretože ma zaujal romantický príbeh o láske na prvý pohľad, ktorá pretrvala až do poslednej chvíle. Kniha mi ukázala, že nikto nevie, koľko času má, a preto je dôležité hovoriť o svojich pocitoch, tráviť čas s blízkymi a vytvárať si spoločné spomienky. Zároveň som si uvedomila, že najväčšiu hodnotu majú práve malé momenty, ako sú rozhovory, smiech či objatia. Príbeh mi tiež pripomenul, že niekedy sa ľudia správajú zvláštne alebo odchádzajú nie preto, že im na druhých nezáleží, ale preto, že ich chcú ochrániť.