Autorkou diela Tisíc chlapčenských bozkov je Tillie Coleová. Z anglického originálu A Thousand Boy Kisses preložila Monika Srnková. Obálku s použitím originálu upravil Augustín Putera. Vydavateľstvo originálu je Bloom Books, v slovenskom prevedení Ikar a Yoli. Kniha má 360 strán. Obsahuje šestnásť kapitol, prológ, epilóg a bonusovú kapitolu odohráva sa v súčasnosti. Hlavnými postavami sú Poppy (Poppimin) a Rune.
Poppy je nižšieho vzrastu, má hnedé vlasy a zelené oči. Je živá, milá, ale najviac usmievavá, keďže neznáša smútok. Zo srdca miluje svojich najbližších, hlavne svoju zosnulú babku od ktorej má potrebu neustáleho dobrodružstva. Rune je pôvodom Nór, vysoký, blond vlasy a modré oči. Bol veľmi náladový, časom sa však zmenil. Miloval svoje fotenie a Poppy, bol pre ňu schopný spraviť všetko.
Vedľajšími postavami sú Deacon, Judson, Jorie a Ruby Runeho a Poppy najlepší kamaráti, pán a paní Kristiannsovci (Runeho rodičia) a Aldon (Runeho brat), Poppiny najbližší: teta DeeDee, babka, sestry Ida a Savannah či rodičia.
Rune a Poppy sa spoznali ako malí, keď sa Rune s rodinou prisťahovali do Ameriky, vtedy sa stali najlepšími kamarátmi. Babka dala Poppy ako osemročnej zaváraninový pohár plný tisíc srdiečok, ktoré mali byť ako bozky (od Runeho). Rune a Poppy začali napĺňať zaváraninový pohár, to však prerušilo náhle presťahovanie Runeho a jeho rodiny na dva roky. Po návrate sa Rune zmenil, bol depresívny a fajčil, Poppy dostala rakovinu a zostávalo jej posledných pár mesiacov. Rune sa zrútil, keď to zistil napriek tomu strávil je posledný čas s ňou a splnil jej najväčšie sny. Ona ho zachránila pred záhubou, zato on si myslel je zachraňuje ju. Odišla domov, až keď dokončila svoje veľké dobrodružstvá s Runem.
Moje čitateľské hodnotenie o tejto knihe je nepresné. Na jednej strane sa mi veľmi páčila, bola romantická, zábavná a pekná. Ale na druhej stránke ma moc nebavila, hlavne v tom že bola aj veľmi smutná. Keďže sa tam udiala smutná udalosť a dejovo sa to ťahalo až do konca. V knihe sa nachádza veľa zaujímavých myšlienok potrebných na zamyslenie.
Jedna z mnohých myšlienok ktoré ma oslovili je keď sa Rune zamyslel nad Poppy. Poppimin bola čerešňový kvet. Bezkonkurenčná krása s malou životnosťou. Krása taká extrémna, že nemohla trvať naveky. Nikdy nezabudnutá, pretože nám pripomína, že musíme žiť. Život je krehký, ale v krehkosti je sila. Pripomína mám, že život je krehký, že náš čas je spočítaný a náš osud jasný, aj keď sa proti nemu snažíme bojovať. Pripomína nám že nemáme premárniť ani jednu sekundu života. Ži naplno, miluj ešte viac. Nasleduj sny, hľadaj zážitky a zachytávaj okamihy. (strana 298)
Knihu by som odporučila hlavne a asi aj jedine dievčatám nad 15 rokov. Žáner knihy je román určený pre mladé dievčatá.
Obálka knihy je farebná a pútajúca navonok. Názov knihy vystihuje veľkú časť deja. Akonáhle som si ju kúpila, nečakala som že skončí tak ako skončila. Pútajúci obsah na zadnej stráne obálky bol iní ako na vnútorných 360 stranách. Začiatočných asi sto strán ma oslovilo najviac, nebola som schopná sa odlepiť od knižky. Prečítané strany stúpali a akosi som nevedela o nej prestať rozmýšľať, v hlave som si vytvorila svoj vlastný záver prekvapivo sa podobal na originál. Nachádzajú sa tam nádherné chvíle ale aj smutné pravdy a súcit. Ich myšlienky sa mi zarývali do hlavy. Zaradila by som ju medzi dievčenský román, ale zo smutným koncom. Osobne by som knihu ohodnotila osem z desať.
