To (Stephen King)
Stephen King je známy majster strachu a vynikajúci spisovateľ. Jeho román To, ktorému sa venoval takmer osem rokov, patrí medzi jeho najznámejšie a najrozsiahlejšie diela. Na prvý pohľad ide o hororový príbeh o tisícročnom monštre, ktoré ohrozuje deti z mestečka Derry. Klišé, však ? No keď sa do príbehu hlbšie začítame, zistíme, že To je omnoho viac – je to príbeh o krehkom detstve, strachu, sile priateľstva a spomienok.
Príbeh sa odohráva vo dvoch dejových líniách – rok 1958 a 1985. Nesie sa v tóne desivej atmosféry amerického mestečka Derry v štáte Maine, ktoré už desaťročia zužujú miznutia obyvateľov, najmä detí. V úvode sa zoznamujeme s hlavnými postavami – so siedmimi deťmi v ranom tínedžerskom veku, ktoré si hovoria „Klub lúzrov“. Každé z nich čelí vlastným problémom – šikane zo strany spolužiakov, zanedbávaniu, strate alebo domácemu násiliu. Po tom, keď To vezme život brata jedného z hlavných postáv, sa skupina spoločne rozhodne vziať osud do vlastných rúk. Spája ich nielen spoločný nepriateľ, ale aj túžba po inakosti a prijatí. Práve ich priateľstvo a vzájomná dôvera im dávajú silu postaviť sa zlu, ktoré sa prejavuje v podobe klauna Pennywisea. Strašidelný klaun je len maskou – skutočné „To“ sa mení na to, čoho sa jeho obete najviac boja. Práve tento prvok robí knihu takou znepokojujúcou. Čitateľ si uvedomí, že jeho najväčším nepriateľom je vlastný strach.
Zaujímavé je, že autor neostáva len pri detských postavách. Príbeh sleduje aj ich dospelé verzie, ktoré sa po rokoch vracajú do Derry, aby To porazili raz a navždy. Tento návrat do minulosti symbolizuje, ako si ľudia nesú detské traumy po celý život. Aj keď sa na ne snažíme zabudnúť, strachy z detstva v nás ostávajú a často ovplyvňujú naše rozhodnutia.
Na knihe ma najviac oslovilo, ako realisticky zobrazuje vzťahy medzi postavami – ich bolesť, odvahu aj silu držať spolu. Hororové prvky sú silné, no ešte silnejšia je emocionálna stránka príbehu. King ukazuje, že skutočné monštrá nie sú len nadprirodzené – ale aj tie, ktoré si nesieme vo svojom vnútri a často si to neuvedomujeme. Veľmi sa mi páči ako autor postavy vykresľuje, nie vždy len z najlepšich stránok, a dopodrobna opisuje ich vývoj. Pri čítaní je dôležité zachovať si a nasávať atmosféru od úplného začiatku. Keďže kniha má okolo 1050 strán, dej sa ťahá a zimomriavky pociťujeme až v druhej polovici. Aj napriek rozsahu je kniha pútavá a napätie sa strieda s „flashbackmi“. Pre niektorých čitateľov však môže byť striedanie časových rovín mätúce. Občas som mala problém spracovať opisy násilia, smrti, traumy, šikany či zneužívania, keďže práve tieto témy sa snažil King spracovať najpodrobnejšie.
Stephen King napísal dielo, ktoré je síce hororom, ale zároveň je výpoveďou o ľudskej psychike. Prinúti čitateľa zamyslieť sa nad vlastným detstvom, nad tým, čoho sa bojí, a čo to znamená vyrásť, no zároveň si zachovať to najdôležitejšie – schopnosť veriť a stáť pri tých, ktorých máme najradšej.
