To od Stephena Kinga je kniha, ktorá ma doslova pohltila. Hoci je známa predovšetkým ako hororový román, pre mňa to bola najmä fascinujúca psychologická štúdia o strachu, priateľstve a dospievaní. King dokáže vytvoriť napätie, ktoré nielen že vás drží v strehu, ale aj vyvoláva hlboké emócie, pretože všetky postavy, deti aj dospelí, sú veľmi živé a ľudské.
To, čo ma na tejto knihe najviac zaujalo, je spôsob, akým King prepojuje osobné traumy a strachy postáv s vonkajším nebezpečenstvom – klaunom Pennywisom. Pennywise síce zhmotňuje čisté zlo, ale jeho sila spočíva v tom, že sa dokáže meniť podľa najhlbších strachov každého z hrdinov. Je to vlastne perfektná metafora pre to, čo nás môže v živote naozaj zničiť – naše vlastné obavy a nevyrovnané traumy. Mnohokrát som sa pri čítaní pýtal, čo by som urobil ja, keby sa moja najväčšia obava zhmotnila a začala ma prenasledovať.
Páčilo sa mi, že príbeh nie je len o boji proti vonkajšiemu zlu, ale aj o ceste týchto postáv za pochopením samých seba a svojej minulosti. Ich vzájomné priateľstvo, ktoré sa v dospelosti znovu spojí, je krásnym pripomenutím toho, že nie sme sami vo svojich bojoch, a že aj v tých najtemnejších chvíľach môžeme nájsť silu v druhých.