Príbeh sa začína krátkou filozofickou básňou. Kde následne stretávame človeka ktorý je uväznení v zámku a okolí hustého lesa kde je odrezaní od ľudí, sveta a svetla a ostatných vecí o ktorých sa dočíta v knihách. Snažil sa ujsť cez les niekoľko krát ,ale márne lebo sa vždy vrátil lebo mal strach z tmavého lesa. Rozhodol sa ,že chce vidieť mesiac tak liezol po veži kde mal rôzne prekážky ktoré mu zabraňovali sa dostať von. Následne sa dostane von uvidí mesiac prvý krát a ide sa vrátiť naspať do veže ale vstup sa nedá otvoriť. Tak sa vydáva po vychodenej ceste kadiaľ je mu to nejakým spôsobom povedomé. Musí preplávať cez jazero , ísť po vychodenej ceste ísť z nej preč k ruinám ktoré mu prišli povedomé a zas na cestu až kým sa nedostaví pred zámok. Zámok bol zarastený brečtanom ale život vo vnútri bol v plnom prúde. Tím ľudom ani nerozumel ale podľa tváre videl ,že sa bavia. Tak vošiel dnu a celá sála stíchla, skríkla a všetci sa rozutekali preč. Následne nachádza zrkadlo a je zhrozený čo v ňom vidí. Človeka na ktorom vidno zub času, rozklad tela, a jeho biele oči bez života.