V tomto diele vystupuje Peter, ktorý za nešťastných okolností sa nestihol oženiť z Magdalénou, ktorá ho tiež mala rada, pretože si ju zobral za ženu nenásitný Jano, ktorý je obrazom stelesneného zla. V diele som cítil množstvo emócii Petra dokorenených jeho kresťanskými návykmi a slušnosťou, pretože rešpektoval manželstvo Magdalény a Jana napriek svojej vlastnej predstave ideálneho sveta. Dielo pokladá základný kameň naturalizmu, no napriek tomu som z neho cítil prvky deja a napätia. V mnohých okamihoch som čumel do knihy napnutý ako struna v očakávaní, čo sa bude ďalej diať. Najprv som si myslel, že budem znudený výlevmi emócii, ale som rád, že to takto nebolo. Veľmi ma potešil aj zvrat na konci, z ktorého sa vykľul štastný koniec. Dielo predstavuje pre mňa aj mnohoraké poučenia do života, hlavne som si z neho odniesol to, že trpezlivosť ruže prináša.