Jedného dňa prišla nová učiteľka Mekresanová a vyzerala celkom dobre. A nemala som pravdu, bola veľmi prísna a nebola k nám dobrá. Nemala som z nej dobrý pocit a nemali z nej dobrý pocit ani spolužiaci. Bola som smutná, lebo iba my na celej škole sme mali najhoršiu učku a ostatné triedy mali tie najmilšie a najlepšie učiteľky. S našou učkou Mekresanovou to bola katastrofa. Namiesto pochvál dávala poznámky a pätnásťminútové prestávky skrátila iba na trojminútové. Proste bola to katastrofa. Ostatné triedy chodili na výlety a my sme stále boli v škole a preberali stále to isté dookola. Už ma to nebavilo a tak sme sa rozhodli, že to pôjdeme riešiť, ale nikto nemal čas, alebo triedy preberali novú látku a povedali, že ich nemáme otravovať hlúposťami. Pôjdeme za našou učkou a povieme jej, že to takto ďalej nepôjde. Ale mali sme smolu, učka povedala, že nás bude učiť a je jej jedno, čo jej budeme hovoriť. Tak deň za dňom väčšia katastrofa. Nejak sme to zvládali. Konečne boli prázdniny a učka povedala, že ide do Rakúska. Stretla tam starú kamarátku, ktorá bola tiež učiteľka a tak sa jej opýtala ako to zvláda s jej triedou. Povedala, že super a že sa na nich snaží byť milá. Vtedy sa učka Mekresanová nad sebou zamyslela a v hlave si povedala, že aj ona odteraz bude na nás aj iných žiakov dobrá a milá. Pricestovala na Slovensko a povedala nám, že odteraz sa na nás bude snažiť byť milá. My sme skríkli: „Čo?!?” Všetci sme sa začudovali. Všetko nám porozprávala. Stále nám to nesedelo. No nebola najhoršia, ale ani najlepšia. Povedala, že nás naučí niečo oveľa viac. Vtedy to bolo super, ale keď sa naštvala tak to vôbec nebolo super. Stále mi vŕtalo v hlave, prečo sa nad sebou zamyslela. Budem …a zrazu ma vyvolala učiteľka a ja som zabudla, čo som si myslela a ešte horšie bolo to, že učiteľka sa na mňa nahnevala, že nikdy nedávam pozor a odišla. Prišla k nám zase nová učiteľka a my sme sa vôbec nechceli učiť. Išli sme za riaditeľkou Svetlanovou opýtať, kedy sa vráti naša učiteľka. Riaditeľka Svetlanová povedala, že nevie ale že nám môže povedať jej adresu. Povedala nám ju a my sme ju išli hľadať. Našli sme ulicu a aj dom. Zaklopali sme a učiteľka povedala, že môžeme ísť ďalej. Prišli sme a pozdravili. Veľmi sme učiteľku prosili, aby sa vrátila. Ona nám povedala, že o tom porozmýšľa a dá nám vedieť zajtra. Stále som rozmýšľala, čo sa stane. Vráti sa alebo sa nevráti. Dokonca som kvôli tomu nemohla ani spať. Čakala som na zajtra. Dnes nám učiteľka Mekresanová napísala, že sa vráti. Ja som skákala dva metre od zeme. Išli sme do školy, posadila som sa do lavice a všetci sme nedočkavo čakali. Prišla a od vtedy sme sa učili s učiteľkou Mekresanovou až kým sme neodišli na novú školu.