VRÁŤME KNIHY DO ŠKOLY
Názov knihy: UVIDIME SA V AUGUSTE
Hlavná postava: Ana Magdaléna Bachová
Vydavateľstvo: Slovart
počet strán: 120
Autor: Gabriel García Márquez
Žáner: Román
Prečo som si vybrala túto knihu?: Veľmi ma zaujal jej kvetinovýobal a obsah na zadnej strane knihy ,že je to romantický štýl ktorý jav poslednej dobe preferujem zo všetkého najviac.
Obsah: Kniha pôsobí veľmi zaujímavo, romanticky a napínavo.Občasne pôsobila na mňa aj chaoticky nevedela som o akom dnihovorí a kto to hovorí. Po prečítaní som si uvedomila, že aj po smrtiniekoho blízkeho viete nasledovať jeho kroky.
Ana Magdáléna Bachová bola šťastné vydatá žena, ktorá chodila naostrov v Karibskom mori, každý rok vždy presnom dátume a čase 16.augusta o 16:00 hodine navštevovala hrob svojej matky, aby tampoložila kyticu gladiol. Ana milovala veľmi knihy. Každý rok16.augusta, kedy trávila noc na ostrove prežila vždy ľúbostnédobrodružstvo. Každý ďalší rok matke popísala čo sa stalo zapredchádzajúci rok pri hrobe svojej matky. Po každé, keď prišlaz cintorína išla do sprchy a obliekla si vždy nejaké zaujímavé šatya išla sa do baru zabaviť, vždy stretla záhadného muža. Prvý bolšarmantný, pozvala ho k sebe domov a spolu si užili spoločnéstrávenú noc, ale nad ránom tam už nebol, ale za to jej nechal 20dolárovku v knihe. Po prvom rokom, keď prišla domov z ostrova sa zmenila a muž začal mať menšie podozrenie, že sa niečo udialo na ostrove. Mala výčitky svedomia a uvedomila si, že je to prvý krát, že išla s niekým do postele a pritom ho ani len nepozná. Pre výčitky zmenila spôsob zaužívania- chodenia na hrob svojej matky, že na ďalší rok sa jej všetko na hoteli zhnusilo a nechcela sa dopustiť toho, čo sa stalo v predchádzajúcom roku. Nasadla do úplne iného taxíka a išla do nového drahšieho hotela a minula na to skoro celú výplatu učiteľského platu. Jedine gladioly našla rovnaké len u tej istej kvetinárky v stánku pri cintoríne. Zopakoval sa úplne rovnaký scenár to čo minulý rok, ale nezažila ten, istý milostný zážitok čo s prvým neznámym. A takto sa to zopakovalo ešte ďalšie dva roky v nocľahoch ako to Ana volala.
Nakoniec zistila, že nenažila za celý život ani s jedným mužom, takú „istotu“, ktorú chcela zažiť. Matka sa dožila 50 rokov a zostala smutná z toho, že za rok bude mať Ana tiež 50 rokov a bála sa, že zomrie aj ona v tom istom veku.
Nastal deň D, keď sa vybrala opäť na ostrov vo veku 50 rokov tento deň meškala kvôli počasiu. Prišla na hrob s gladiolami našla na hrobe kvetmi posiaty hrob. Snažila sa od strážnika zistiť, kto na hrob nosí kvety odvetil jej, že je ten istý pán čo každý rok dáva drahé kvety. Vtedy pochopila prečo matka ostala v cudzej zemi a zomierala na ťažkú chorobu a nechala sa tam pochovať. V podstate chodí v jej topánkach a žije jej život.
