Táto krátka kniha s historicko-politickým motívom opisuje príbeh Miša Knôtika, politického väzňa, ktorého obvinili z boľševizmu a pomáhania Židom počas druhej svetovej vojny. Dej sa začína jeho tridsaťkilometrovou cestou autom s agentami ÚŠB na okresné veliteľstvo Hlinkovej gardy. Odtiaľ jeho cesta vedie do prechodnej väzby vo väzení okresného súdu a odtiaľ až do vyšetrovacej väzby vo väznici krajského súdu. Tam sa po výsluchu a zdanlivo nekonečnom čakaní konečne dozvie svoj rozsudok – tri roky trestnice. Počas svojho trestu sa stretáva s rôznymi osobnosťami, či so žandármi, spoluväzňami, alebo svojím bývalým spolužiakom Ondrejom, väzenským knihovníkom. Ale už po uplynutí necelých prvých dvoch rokov sa na neho usmialo šťastie a trest mu bol skrátený o celý jeden rok. Tak sa onedlho ocitáva opäť na slobode, no zisťuje, že ozajstná sloboda ostala za mrežami, z ktorých vyšiel. Slovenská krajina, jeho vlasť, ktorá sa pred ním rozpína, je teraz väzňom nacistického Nemecka.
Knihu ma veľmi zaujala už len skrz jej názov. Prišla som k nej úplnou náhodou – v nemenovanom kultúrnom dome v krabici plnej voľne dostupných zabudnutých kníh. Jej silno historicko-politický obsah ma však prekvapil, pretože knihe chýbal, zvyčajne takmer vždy uvedený, stručný obsah. To ma však neodradilo, príbeh ma aj napriek tomu uchvátil a dočítala som ho až do konca. Celá kniha ma obohatila o nové poznatky, terminológiu a poskytla mi bližší pohľad na slovenskú historickú minulosť – vtedajšiu vojnovú realitu, ktorá je dnes častokrát už zabúdaná.
