Knihu Veža na úsvite som si vybrala, pretože patrí do série Trón zo skla, ktorú som si veľmi obľúbila. Tentoraz sa príbeh zameriava na Chaola, postavu, ktorá mi bola od začiatku blízka, a chcela som vidieť, čím všetkým si prejde, keď sa ocitne mimo hlavného deja série.
Na knihe sa mi páči to, že je pomalšia a hlbšia než predchádzajúce diely. Nejde len o akciu, ale hlavne o uzdravovanie – fyzické aj duševné. Je to príbeh o nádeji, odpustení a o tom, že každý si nesie svoje rany. Vzťah medzi Chaolom a Yrene Westfallovou je krásne vybudovaný a prirodzený – sledujeme, ako sa obaja liečia nielen navzájom, ale aj sami seba.
Kniha je písaná v tretej osobe, sleduje viaceré postavy, no najmä Chaola a Yrene. Štýl je citlivý, premyslený a miestami dojímavý. Aj keď sa dej odohráva mimo hlavných udalostí série, má veľký význam a prináša dôležité súvislosti, ktoré neskôr ovplyvnia celý svet Trónu zo skla.
V príbehu sledujeme Chaola, ktorý po zranení cestuje do južného kontinentu, aby tam našiel liečenie – no nájde oveľa viac. Objavuje silu novej kultúry, spojencov, lásku, aj odpovede, ktoré môžu zmeniť osud celého kráľovstva.
Z knihy som si odniesla to, že každý má šancu začať odznova, aj keď si nesie minulosť, ktorú by najradšej zabudol. Je v poriadku cítiť bolesť, ale je dôležité nevzdať sa.
Odporučila by som ju každému fanúšikovi fantasy, no najmä tým, ktorí už čítali predchádzajúce časti série. Je to pomalší, no silný diel, ktorý ukazuje, že niekedy najväčšia sila spočíva v tom, čo nosíme vo vnútri.
Celkovo na mňa Veža na úsvite pôsobila citlivo a inšpiratívne. Bola to kniha, ktorá ma nielen zabavila, ale aj povzbudila a pripomenula mi, že uzdravenie je cesta, ktorá stojí za to.
