Bolo raz jedno šteniatko. Bol to zlatý retriever. Jeho majiteľka sa volala Veronika a jej priateľ Richard. Veronika mu dala meno Ňufáčik. Jedného dňa sa Ňufáčik rozhodol utiecť z domu preto, lebo mu bolo smutno za mamou a za ostatnými šteňatami. Myslel si že cestovanie po svete bude obrovské dobrodružstvo ale zistil že svet je oveľa desivejší ako sa zdá. Ako kráčal za svojím dobrodružstvom tak stretol psa. Pribehol k nemu a mal v ústach loptičku. Ňufáčik mu povedal svoj príbeh. Potom pes so svojou majiteľkou odišiel. Ňufáčik sa chcel za ním rozbehnúť ale bol strašne unavený na to aby ho dobehol. Ňufáčik si sadol pod lavičku a snažil sa neplakať. Bol veľmi smutný lebo si myslel že nájde svoju mamu a súrodencov. Potom si dal šunkový sendvič ktorý našiel na zemi. Ten sendvič nebol úplne najlepší lebo bol od blata ale Ňufáčik bol veľmi hladný takže ho zjedol. Potom sa pozeral na oblohu a padajúce sa vločky. Ňufáčik sa zobudil a bol zmätený. Čudoval sa prečo nie je vo svojom pelechu. Ale potom si spomenul na to že utiekol a na všetko si zrazu spomenul. O chvíľu zacítil nebezpečenstvo a mal z toho veľmi zlý pocit. Myslel si že je to nejaké obrovské zviera a že mu chce ublížiť. Ale asi sa mu to len zdalo. Bol odhodlaný ísť ďalej a zažiť dobrodružstvo. Mama mu vravievala že má veriť svojmu čuchu. Ňufáčik zacítil vôňu jedla. Bol odhodlaný nájsť to jedlo a zjesť ho. Po chvíli zistil že je to kura a chcel sa okamžite k nemu dostať lebo bol veľmi hladný. Veľmi mu chýbali súrodenci a hlavne mama. Hovoril že sa to všetko zmenilo v deň keď ho odviezli autom preč od mamy. Po chvíli ho Richard vybral z košíka a ukázal mu jeho nový domov. Ňufáčik sa bál lebo všetko bolo úplne biele a všade boli steny a nábytok. Richard zobral Ňufáčika pod pazuchu a ukázal ho Veronike. Veronika sa strašne tešila. Začala sa s Ňufáčikom fotiť lebo chcela mať veľa fotiek. Na druhý deň Veronika zobrala Ňufáčika na kávu s jej kamarátmi. Po chvíli tam prišli kamaráti a mali so sebou psa. Bola to béžová fenka pudel. Ňufáčik bol po čase na prechádzkach zlý tak ho Veronika prestala brávať na prechádzky. Jedného dňa Veronika priniesla domov tašky. Ňufáčik bol veľmi zvedavý a jednu z tých tašiek zhodil a z nej vypadla škatuľa. Boli v nej topánky a Ňufáčik ich celé zničil. Keď to zistila Veronika bola strašne naštvaná a odvtedy sa s Ňufáčikom netúlila. Neskôr Ňufáčik počul ako o ňom Veronika škaredo rozprávala. Potom šli spolu do lesa a tam Ňufáčik utiekol. Bežal tak rýchlo ako sa len dalo lebo nebol s Veronikou šťastný. Za nejaký čas videl dom a chcel sa tam ukryť. Sadol si na rohožku a zaspal. Za nejaký čas sa prebudil v cudzom dome, pochopil že ho našli. Veľmi si prial aby to bol jeho nový domov. Zistil že meno ľudí ktorý ho našli sa volajú Claire a Ben a ich dcéra Emily. Ben si myslel že Ňufáčikovi majitelia si pre neho prídu ale neprišli. Ňufáčik bol veľmi smutný lebo zistil že Emily je vážne chorá. Emily dala Ňufáčikovi nové meno Brumko. Brumkove nové meno sa mu veľmi páčilo bolo to oveľa krajšie ako Ňufáčik. Brumko mal pocit že našiel tú pravú rodinu aj keď Ben neustále hovoril že si ma nemôžu nechať tak ja som tomu stále veril. Claire si tiež veľmi priala aby som u nich zostal a aj Emily si to veľmi priala. Emily neustále spomínala niečo čo sa volalo Vianoce. Nevedel som čo to znamená ale Emily mi to vysvetlila. Je to deň kedy Santa Claus nosí darčeky. Za chvíľu mali byť Vianoce a ja som dúfal že sa stanem tým najlepším darčekom pre túto rodinu. Veľmi som v to dúfal. Nakoniec sa Ben, Claire a Emily rozhodli že si ma nechajú a ja som sa z toho nesmierne tešil. Brumko nakoniec našiel tú pravú rodinu po ktorej nesmierne túžil.
Túto knihu som si vybrala preto lebo ma veľmi zaujala. Na tejto knihe sa mi najviac páčilo že psík si našiel tú pravú rodinu. Jej čítanie mi prinieslo že, keď sa nevzdávaš tak všetko dokážeš.
