6. januára 1482 sa celý Paríž zhromaždil pred Chrámom Matky Božej kvôli mystériám, ktoré sa toho dňa v chráme mali odohrávať kvôli delegácii z Flámska. Tá mala prísť na poludnie, no keď poludnie prišlo a delegácia sa neobjavila, čakajúci ľud si nakoniec vymohol, aby sa hra skončila. Hra najprv prebiehala bez problémov, no pre znepokojenie jej autora Pierra Gringoire, ktorý hru celý čas pozoroval, po nedlhej chvíli nakoniec delegácia predsa len prišla a ohlasovanie delegátov ju neustále prerušovalo. A nie dlho nato, ako sa predstavovanie skončilo, sa nie delegáti unavili a jeden z nich navrhol, aby sa namiesto hry konal výber pápeža bláznov. Ten hru úplne prehlušil a neprestal až dovtedy, pokým sa nenašiel pápež, ktorým sa stal zvonár chrámu – Quasimodo – škaredý a hluchý hrbáč, ktorého sa v mladosti ujal arcidiakon Claude Frollo po tom, ako sa ho zbavila kajúcnica z Myšej diery. U nej sa objavil po tom, ako jej cigáni ukradli jej dcéru, kvôli čomu začala neznášať cigáňov a uzavrela sa do Myšej diery, kde sa dlhé roky kajala pre svoju dcéru a nevychádzala odtiaľ. Novozvoleného pápeža teda dav vyniesol preč a hra opätovne mohla pokračovať. Aj to však netrvalo dlho, pretože zvyšný dav, ktorý ostal, odišiel krátko nato, lebo začuli uličnú tanečnicu Esmeraldu.
Gringoire, zronený z neúspechu svojej hry, odišiel a túlal sa mesto, snažiac sa ujsť pred mestským životom. Všade, kam však prišiel, narážal na pripomienku jeho neúspechu. Nakoniec sa dostal na Námestie de Gréve, kde uvidel cigánku – tanečnicu Esmeraldu, okolo ktorej bol zhromaždený dav. Tam, sprevádzaná hudbou, tancovala a následne robila kúsky so svojou kozičkou Džali. V dave sa tiež nachádzal arcidiakon Claude Frollo, ktorého vtedy Gringoire nespoznal a ktorý sa vtedy nahlas rozhorčoval nad Esmeraldinými činmi. Tá sa ho naopak ľakala. Esmeraldin tanec a aj spev však po chvíli prerušil iný dav, ktorý sa na námestie dostal. Bol to dav na čele s pápežom bláznov Quasimodom. Tento dav bol však zaraz rozpustený, keďže sa predeň dostal Claude Frollo a Quasimoda pokarhal, po čom ihneď odišli preč. V tom momente sa z námestia pobrala preč už aj Esmeralda a Gringoire, snažiac sa nájsť nocľah, sa vydal za ňou. Nie dlho nato ju však v tmavej uličke napadli dvaja muži, jedným z nich bol Quasimodo. Keď Gringoire tú udalosť uvidel, snažil sa ju zachrániť, no neúspešne. Pokus o únos však prerušili lukostrelci na čele s Phoebom, ktorí Esmeraldu zachránili a Quasimoda sputnali a vzali. Keď ju Phoebus zachránil, opýtala sa ho Esmeralda na jeho meno a následne utiekla. Lukostrelci aj s Quasimodom odišli hneď nato a Gringoire tak zostal sám. Ďalej sa snažiac nájsť nocľah sa teda začal túlať po meste až sa dostal do neznámych uličiek pripomínajúcich bludisko. Blúdiac ho taktiež obklopil dav chromých, ktorý ho prenasledoval, až ho dostal ku Dvoru divov. Keď sa tam nakoniec dostal, bol jeho predstaviteľmi – tulákmi – obvinený z neoprávneného narušovania tuláckeho územia, pre čo ho chceli popraviť. Nakoniec mu ale predsa len dali možnosť sa zachrániť; mal sa stať tulákom. Skúšku však nezvládol, a tak ho opäť chceli obesiť, keďže mu už nezostávalo nič iné. Na poslednú chvíľu si však tuláci spomenuli na pravidlo, pri ktorom ho môže zachrániť svadba s ktoroukoľvek ženou na dvore. Tie ho najprv všetky odmietli, po chvíli sa ale zrazu objavila Esmeralda, ktorá sa nad ním zľutovala a tak ho aj zachránila. Po svadbe s Esmeraldou sa spolu vybrali do jej príbytku, kde sa s ňou, mysliac, že sa jej páči, chcel zblížiť. Zaraz mu však všetko vyviedla na správnu mieru a vysvetlila mu, že sa nad ním len zľutovala. Stal sa teda priateľom a spoločníkom jej a jej kozičky, ktorú si obľúbil.
Na druhý deň prebehol súd s Quasimodom. Sudca, ktorý mal jeho prípad na starosť, však bol hluchý, hoci nechcel, aby o tom ostatní vedeli. Nevedel však, že Quasimodo bol hluchý tiež, a preto si iba obidvaja domýšľali, čo ten druhý povedal, čomu sa ľudia naokolo iba smiali. Keď si ich smiech sudca uvedomil, pomyslel si, že ho Quasimodo určite urazil, a preto sa naňho rozhneval a dal mu rozsudok na pranieri. Jeden z prísediacich, ktorý mu chcel pomôcť, mu potom povedal, že Quasimodo bol hluchý, no sudca so svojou hluchotou naďalej neporozumel a myslel si, že mu hovoril o akomsi ďalšou Quasimodovom priestupku. Quasimodovi teda jeho rozsudok zdvojnásobil. Na praneri najprv Quasimodo nevedel, čo ho čakalo. Keď ho však začali na pranieri bičovať, pretrval, hoci sa snažil zo sputnania dostať. V polovici bičovania však z únavy dostal smäd a prosil ostatných, aby mu dali trochu vody. Všetkým sa však hnusil a nič nerobili. Zachránila ho nakoniec až Esmeralda, ktorá sa objavila v dave, prišla ku Quasimodovi a dala mu trochu vody. Jej šľachetný skutok však bol chvíľu nato prerušený, pretože po nej začala vrieskať kajúcnica v Myšej diere, ktorá sa nachádzala neďaleko. Esmeraldu prekliala a hneď za tým zronená Esmeralda utiekla. Quasimodo však na jej dobrý skutok nezabudol a zamiloval sa do nej preň.
O niekoľko mesiacov neskôr, v marci, sa v meštianskom dome bavili Phoebus, jeho snúbenica Ľaliana a jej priateľky. Pozerali sa von a pozorovali, čo sa dialo von. Tam na ulici opäť tancovala Esmeralda. Taktiež si všimli, že ju pozoroval akýsi muž zo strechy Chrámu Matky Božej. Ľaliane a jej priateľkám sa Esmeraldin tanec a spev veľmi páčili, poprosili teda Phoeba, aby ju pozval k nim. Ten tak urobil a Esmeralda sa pobrala za nimi. Keď sa za nimi dostala, všetky si uvedomili, že bola oveľa krajšia než ony a brali ju teda za svoju nepriateľku. Preto na nej všetko kritizovali, a keď si všimli vrecúško, ktoré mala na krku jej kozička, jedna z nich ho vzala a rozsypala jeho vnútornosti na zem. Džali sa ihneď vybrala za ním a písmenká, ktoré sa vo vrecúšku nachádzali, rozmiestnila nožičkou tak, aby vyhláskovali meno Phoebus. To dievčatá rozhorčilo a Ľaliana zamdlela. Následne všetky obvinili Esmeraldu z čarodejníctva a vyhnali ju preč, po čom sa samé vybrali preč, aby pomohli Ľaliane. Phoebus sa vybral za Esmeraldou.
Muž, ktorý Esmeraldu pozoroval zo strechy Chrámu Matky Božej, bol Claude Frollo, ktorý bol do Esmeraldy zamilovaný. Zaujal ho spoločník, ktorý ju sprevádzal pri jej tanci. Zišiel teda dole na námestie so zámerom nájsť Esmeraldu aj spoločníka. Kým však zišiel, Esmeralda už odišla za Phoebom a Ľalianou. Jej spoločník tam ale zostal a Claude Frollo ho začudovane spoznal – bol to Gringoire. Claude Frollo ho teda poprosil, aby sa pozhovárali a vysvetlil mu, čo sa dialo. Vtedy mu objasnil, svoju situáciu a aj Esmeraldinu obsesiu s menom Phoebus, ktorá Clauda zarazila. Nakoniec sa tiež ešte Gringoire priznal, že sa s Esmeraldou v prvú noc snažil o mierny styk, čo Clauda rozzúrilo a zahnal ho preč.
V neskoršom čase si Claude Frollo vypočul rozhovor medzi náčelníkom lukostrelcom Phoebom a jeho bratom Jehanom Frollom, ktorí sa zhovárali o tom, že sa Phoebus mal stretnúť s Esmeraldou toho istého večera. Keď sa obaja rozišli, Claude Phoeba so zakrytou tvárou prenasledoval až dovtedy, pokým sa k nemu Phoebus prihovoril a opýtal sa ho na to, prečo ho prenasledoval. Claude sa mu priznal, že ho chcel zabiť, no sľúbil mu, že ho toho dňa ušetrí, aby sa mohol naozaj presvedčiť, či sa ide stretnúť s Esmeraldou. Taktiež mu dal peniaze, aby si s ňou mohol kúpiť izbu a pozorovať ich. Phoebus jeho peniaze vzal a stretol sa s Esmeraldou. Claude ich pozoroval z druhej miestnosti. Snažil sa odolať, no po chvíli nevydržal, a keď sa ich pomer stal priveľmi chúlostivým, vtrhol do miestnosti a Phoeba prebodol bodákom a zaraz ušiel. Esmeralda tento útok videla, Phoebus však nie, kvôli čomu to vyzeralo, že na Phoeba zaútočila Esmeralda. Hneď, ako sa všetko odohralo, Esmeralda zamdlela a zobudila sa, až keď prišli strážnici, ktorými bola obvinená z Phoebovej vraždy a čarodejníctva.
Asi mesiac po Phoebovej a Esmeraldinej schôdzke sa uskutočnil súdny proces s Esmeraldou. Gringoire sa naň dostal len náhodou, o Esmeraldu sa síce zaujímal, no nevedel, kde sa nachádzala. Až keď sa na súd dostal, uvidel, že išlo o proces s ňou. Esmeralda bola obvinená aj s Džali, obe z čarodejníctva. Esmeralda to však popierala, a preto ju museli vziať do mučiarne. Tam, hoci sa snažila odolať, nevydržala a priznala sa k činom, ktoré nespáchala. Hneď potom ju teda vzali späť pred súd a aj ona, aj Džali dostali trest smrti obesením.
Keď Esmeraldu doviedli do jej cely, oznámili jej, že bude popravená až na druhý deň. Sklamalo ju, ako dlho bude musieť čakať, aby sa jej utrpenie skončilo. V cele ju neskorej navštívil Claude Frollo. Keď ho Esmeralda uvidela, ihneď ho spoznala a vystrašila sa. Pre Claudovo prekvapenie s ním nechcela mať nič spoločné, čo ho sklamalo. Priznal sa jej, že ju miluje, hoci by sám nechcel. Že to preto zaútočil na Phoeba a snažil sa ju nechať uniesť Quasimodom. Chcel ju totiž pre seba, nevedel sa totiž zbaviť myšlienky na ňu. Keď Esmeralda začula Phoebovo meno, hneď chcela vedieť, čo s ním bolo. Claude jej povedal, že bol mŕtvy, hoci to nevedel naisto. Nakoniec naozaj mŕtvy nebol, to však ani jeden z nich vtedy nevedel. Claude sa napokon dostal ku svojmu pôvodnému plánu; ponúkol Esmeralde, že ju z cely vyslobodí a budú spolu šťastní. Keď však Esmeralda počula, že Phoebus je mŕtvy, odmietla každý jeho, sľub, plán a požiadavku. Nakoniec Clauda rozzúrene vyhnala a vybrala si radšej smrť než život s ním.
Na druhý deň, v čase Esmeraldinej popravy, sa Phoebus opäť zabával so svojou snúbenicou Ľalianou. Zatajil jej, prečo tak dlho u nej nebol. Z okna však zazreli, že sa na námestí pred chrámom vytváral väčší dav, teda sa vyšli pozrieť na balkón, čo sa dialo. Keď zistili, že sa dav vytvoril kvôli Esmeraldinej poprave, obaja sa rozrušili; Phoebus sa chcel vrátiť späť dovnútra, Ľaliana ale chcela zostať a popravu vidieť. Hneď nato, ako sa dostali Phoebus a Ľaliana na balkón, sa dostala Esmeralda na námestie, pripravená byť popravená. Vzápätí si však v diaľke všimla Phoeba s Ľalianou na balkóne a ihneď sa rozjasnila z toho, že Phoebus žil, a začala volať jeho meno. Hneď za tým si ale uvedomila, že bola obvinená z jeho vraždy, a od všetkej tej ťarchy zamdlela. V tom momente sa z galérie Chrámu Matky Božej vynoril Quasimodo, rýchlo vzal bezvládnu Esmeraldu a utiekol s ňou do chrámu, kričiac „azyl!“ Chrámy, akým bol napríklad Chrám Matky Božej totiž ponúkali azyl zločincom, ak sa do nich dostali. Museli v nich však ostať, pretože mimo nich už neboli nedotknuteľní.
V priebehu Esmeraldinej popravy sa Claude Frollo nemohol nachádzať na námestí, nezvládol by to vidieť. Odišiel teda preč a utekal čo najďalej, ako len mohol, aby sa dostal preč z Paríža a od Esmeraldy. Potuloval sa mimo mesta celý deň, až kým si neuvedomil, že šalel. Rozhodol sa preto vrátiť späť do mesta. Keď sa dostal do chrámu, utešoval sa, že Esmeralda už bola dávno mŕtva. Cestou do svojej miestnosti v chráme však Esmeraldu stretol v bielom oblečení a mysliac si, že išlo o jej ducha, ktorý ho prišiel strašiť, odišiel preč.
Po Quasimodovej záchrane Esmeraldy ubiehali dni. Quasimodo sa o Esmeraldu stále staral, ona však sa však naňho nevedela pozerať kvôli jeho zjavu. V jeden večer sa Esmeralda vybrala na vežu chrámu, odkiaľ zočila Phoeba. Ihneď naňho začala volať, nepočul ju však. Quasimodo sa preto ponúkol, že sa s ním pozhovára a vybaví jej schôdzku s ním. Zbehol teda dole, hľadajúc ho, no Phoebus práve odišiel na zábavu do jedného z domov. Quasimodo ho čakal pred dverami, von vyšiel až za tmy, takže ho už Esmeralda nemohla vidieť. Quasimodo sa Phoebovi ale prihovoril a navrhol mu stretnutie s Esmeraldou. Ten to ale rázne odmietol a odišiel, čo Quasimoda zarazilo. Keď sa vrátil späť do chrámu, nechcel Esmeralde povedať pravdu, zaklamal jej teda, že sa s Phoebom nestretol, čo ju sklamalo. Odvtedy sa k nemu správala mrzuto a nemilo a s Quasimodom sa vídala menej a menej. Jednej noci u nej ale prebehla nečakaná návšteva: Claude Frollo, ktorý sa už dozvedel o jej prítomnosti v chráme, sa k nej znovu chcel prihovoriť a presvedčiť ju, aby ho milovala. Snažil sa ju objímať, vzdorovala mu a zapískala na píšťalku, ktorú jej dal Quasimodo, aby ho zavolala. Ten ihneď prišiel a arcidiakona od nej zahnal. Keď však uvidel, že išlo o Clauda Frolla, tak sa mu ospravedlnil. Arcidiakon ho následne pokarhal a odišiel; Quasimodo nasledoval skoro hneď po ňom, keďže sa na neho Esmeralda ešte stále hnevala.
Od vtedy, čo Gringoire uvidel Esmeraldin súdny proces, nekontaktoval ju a nič o nej nezisťoval, chýbala mu len Džali. Jedného dňa sa však stretol čase s Claudom Frollom, s ktorým sa porozprával o Esmeralde. Claude Frollo mu vtedy objasnil, že Esmeraldu pôjdu z chrámu vziať na kráľov príkaz jeho vojaci. Gringoire-ovi preto odporučil, aby sa v chráme prezliekol za Esmeraldu, ktorej by tak pomohol sa zachrániť, a on by zahynul na šibenici namiesto nej. Gringoire to však nechcel a radšej vymyslel lepší, plán, na ktorom sa s arcidiakonom dohodol. Vymysleli, že sa tuláci pokúsia do chrámu pre Esmeraldu vtrhnúť ešte pred gardou. Kým bude preto pred chrámom rozruch, on a Claude Frollo medzitým Esmeraldu tajne vyvedú zadným východom a loďou preč.
Ako sa Claude Frollo vrátil do Chrámu Matky Božej, čakal ho jeho brat Jehan, ktorý od neho chcel peniaze. Stále sa totiž len potuloval po podnikoch a krčmách a neštudoval, čo Clauda hnevalo. Najprv mu peniaze odmietol dať, no nakoniec, keď mu Jehan pohrozil, že sa stane tulákom, mu peniaze dal. Jehan sa však nakoniec tulákom aj tak stal.
Toho večera z Dvora divov vyrazil potajme a pomlčky obrovský dav, smerujúc za Chrámom Matky Božej. Keď sa dostali pred chrám, čakal ich tam Quasimodo, ktorý tej noci nespal. Ihneď, ako začali na chrám útočiť, ho začal brániť a hádzať po nich bralá a kamene, čím zabil mnohých. Po prvom tuláckom nezmare, no nakoniec na návrh Jehana, ktorý chrám poznal, sa vydali s rebríkom ku galérii, ktorou by sa vedeli dostať do chrámu. To sa im ale nepodarilo, lebo v galérii Quasimodo práve čakal, preto sa Jehan, ktorý viedol skupinu do galérie, musel s ním popasovať. Nebol však úspešný a Quasimodo ho zaraz bez brnenia zhodil z galérie, kvôli čomu zahynul.
V čase, keď sa odohrával boj o chrám, sa vo veži Bastily rozprávali kráľ s flámskou delegáciou. Vyrušil ich však posol, ktorý ich o situácii informoval. Kráľ najprv bral situáciu ľahko, myslel si, že útok bol len v mene boja proti šľachte, teda mu zabrániť nechcel. Po tom, ako sa ale dozvedel, že útok bol proti Chrámu Matky Božej, jeho chrámu, pomyslel si, že bol útok mierený proti nemu, a tak nariadil svojim vojakom na čele s Phoebom, aby mu zabránili. Mylne sa taktiež dozvedel, že sprisahanci chceli popraviť Esmeraldu, kým opak bol pravdou. Dal ju preto popraviť, keď sa k nej vojaci v chráme dostanú. Hneď po poslovi sa ku kráľovi dostali zbrojnoši, ktorí mu priniesli dvoch zajatcov zo sprisahania, jedným z nich bol Gringoire. Prvého sprisahanca dal popraviť, druhého – Gringoire-a – chcel dať popraviť tiež, no ten ho nakoniec presvedčil, aby tak nerobil. Kráľ nakoniec teda Gringoire-a prepustil a ten sa pobral kade-ľahšie.
Kráľovi vojaci na čele s Phoebom sa ku chrámu zaraz dostali a vzburu rázom prerušili. Quasimodo tak nemusel proti tulákom bojovať sám. Skoro hneď, ako vojaci prišli, sa tuláci rozutekali. Quasimodo sa preto vrátil späť do chrámu, hľadajúc Esmeraldu. Keď však vošiel do jej miestnosti, nenašiel ju tam.
Hneď, ako sa Gringoire dostal z Bastily, utekal k Baudetskej bráne, kde naňho čakal jeho spoločník – zahalený Claude Frollo. Spolu s ním sa rýchlo a potajme pobrali do Chrámu Matky Božej zadnými dverami. V chráme, ešte počas toho, ako sa pred ním odohrávala bitka, zašli aj Gringoire, aj Claude Frollo do Esmeraldinej miestnosti, kde ju našli aj s kozičkou. Odporučili jej, aby s nimi hneď šla, a hoci mala nevrlý pocit z neznámeho zahaleného spoločníka, pristala. Opäť vyšli von zadnými dverami, kde na nich čakal čln, do ktorého všetci nasadli. Claude Frollo začal veslovať. Počas celej plavby na člne cez rieku neodhalil svoju identitu a nedal na sebe nič znať. Jedine, keď Gringoire spomenul jeho brata Jehana, ktorý zahynul počas boja o chrám, Claude Frollo zosmutnel. Nakoniec sa dostavili ku druhému brehu a Gringoire čo najrýchlejšie odišiel. Claude a Esmeralda teda zostali sami spolu. Začal ju viesť smerom ku Námestiu de Gréve, kde jej nakoniec odhalil svoju identitu, čo ju vystrašilo. Chcela sa mu vzoprieť, ale neúspešne; pevne ju držal. Sľúbil jej, že ju zachráni, ona však odmietala a radšej chcela zomrieť než byť s ním. Nahneval sa teda a vzal ju ku Myšej diere, v ktorej prebývala kajúcnica. Kajúcnici dal Esmeraldinu nohu, aby ju držala, kým neprídu stráže, aby ju dali obesiť. Kajúcnica, keďže neznášala cigáňov, neodporovala. Claude Frollo následne odišiel, aby oznámil strážam, kde sa Esmeralda nachádzala.
Čakajúc na stráže, sa Esmeralda snažila vypäť z jej rúk, ale nedarilo sa jej; kajúcnica chcela vidieť visiacu cigánku. Vtedy jej začala Esmeralda hovoriť o svojej túžbe nájsť svojich rodičov a kajúcnica o svojej túžbe nájsť svoju dcéru, ktorú jej vzali cigáni. Nakoniec si spoločne, kvôli Esmeraldiným črievičkám, z ktorých jednu mala Esmeralda, jednu kajúcnica, uvedomili, že Esmeralda je jej dcérou. Spolu sa teda zmierili a kajúcnica Esmeraldu vtiahla do Myšej diery, aby sa vzájomne uvideli. Vtom ale na námestie prišli stráže a hľadajúc Esmeraldu, sa pýtali jej matky, kde je. Tá si uvedomila, že ju nemôže opäť stratiť a tvárila sa, že jej utiekla. Strážnici jej najprv uverili, no keď Esmeralda začula medzi nimi Phoeba, vykríkla a odhalila tak, kde je. Strážnici sa teda k nej ihneď chceli dostať, no jej matka to nechcela dovoliť. Nakoniec museli otvor do diery vybúrať a Esmeraldu od jej matky násilne vziať. Esmeraldu dali do rúk katovi, ktorý ju mal dostať na šibenicu. V poslednej snahe, zabrániť jej poprave, jej matka na kata skočila a uhryzla mu do ruky. Jej snaha však vyšla nazmar, pretože kat stále Esmeraldu držal a ona len padla na zem, pričom zahynula.
Claude Frollo sa medzičasom dostal späť do Chrámu Matky Božej. Všetka spúšť z bitky už bola uprataná. Vyšiel až na vežu chrámu, kde stál aj Quasimodo. Keď vyšiel hore, zahľadel sa na Námestie de Gréve, Quasimodo tak spravil tiež, a pochopil. Práve na šibenicu vešali Esmeraldu. V momente, ako sa to stalo, Claude Frollo vybuchol zákerným smiechom. Quasimodo si uvedomil, čo sa stalo, rozzúril sa a vrhol sa naňho, čím ho zhodil z veže. Arcidiakon sa zachytil na soche chrliča. Quasimodo, hoci mu mohol pomôcť, tak neurobil; pozoroval, ako sa Claude Frollo neúspešne snažil zachrániť. Nakoniec si uvedomil, že ho socha už dlho neudrží, a po chvíli spadol. Quasimodo sa plačlivo z veže pozeral najprv na padajúceho kňaza, potom na visiacu Esmeraldu a uvedomil si, že všetko, čo kedy miloval práve stratil.
Odvtedy Quasimoda už nikto nevidel. Jedine po dvoch rokoch bola v masovej hrobke, kde bolo uložené aj Esmeraldino telo, objavená pokrivená a obludná kostra, objímajúca druhú kostru – kostru ženy.
Motiváciou pre prečítanie tohto diela bola pre mňa najmä povinnosť v podobe povinného čítania do školy. Dielo sa mi však aj tak osobne veľmi páčilo. Spôsob, akým Hugo vykresľuje a vyobrazuje postavy a ich vzájomné vzťahy, budovu Chrámu Matky Božej ako takú a napokon, samozrejme, aj samotný Paríž, je naozaj neporovnateľný, fascinujúci a pútavý. Viaceré zvraty v príbehu, či už napríklad fascinujúco popísané Gringoireovo putovanie tuláckymi uličkami, alebo jeho osud na Dvore divov sú naozaj s inými dielami, ktoré som čítal, neporovnateľné a hodne prečítania.