Bol raz jeden kráľ a mal jedného múdreho radcu.
Múdry radca hedného dňa královy navrhol „aj ked už roky máme bohatu prírodu a všetek ľud je štastní,lachko môžu padnút tvrdšie časy a tak by som myslel,že by bolo dobre teraz,ked je všade tolko zbožia,dať nastavať pokrajine sýpki sipárne a odložit čim najviac zrna,, aj sa tak stalo a sotca že boly sypárne plné,tu ako by uťal,bolo po všetkej úrode aj ked novej úrody nebolo král chudobným zrno zadaromo rozdával.Prišlo as na to,že sýpke na ktalovskom dvore sa zbožie rychlo minia tak dal kral postaviť ku siparni vartáša vartáš vartoval a nič nevyvarotoval,zbižie kapalo a kapalo.Tak vartáš postavil 12 vartášov okolo sypárni a sám si do stredu syparne sadol a veru aj chytili daku potvoru s veľkou lopatou zdalo sa,že sa na človeka ponáša ale človek to nebol.Na rozkas krála ho zavrely do temnice z troma železnimy dvermy.Jedneho dňa sa králov synček hral s loptou na dovore a padla mu lopta do temnice potvora mu loptu slúbila vratiť ak ho vypusti s temnice von ked to král zistil že potvora chýba tak prehlasil:“a čo by hneď môj vlastný syn,neidpustim žiadnej dušy,kto kovlek mi toto spravil musí smrťou zaplatiť.Prešlo už zopár rokóv ked syn sa priznal že on zbojnika vypustil král si musel stať za slovom a tak zavolal
polovnika že musí syna zabiť a má mu doniest jeho srdce.Polovníkvy to nedalo a namiesto kralovskeho syna zabil,psa a doniesol mu jeho srdce.Prestrašenemu princovy sa zjavil ten zazračný zbojník ktoreho z temnice vypustil.Ubutoval ho pozmnej izbe,kde musel byť ticho ako muška čital knihu po knihe a toto trvalo 2 roky ked sa všelu čoho naučil zbojink ho posval do jedného mesta ku kralovy do služby ale nesmel prezradit že je kralovský syn fostal trúbku od zbojníka.Keď try krát za trúby do zeme,zbojník mu pride na pomoc a tak začal princ kralovskej kuchyni za kuchtu robiť.Maly ho tam veľmi radi bol veľmy šikovný,všeatraný aj šramantný aj královska dcera si ho veľmi oblubila.Ale tu raz priletí zlý vchýr královy,že susdný kráľ s veľkým vojskom na neho ide tu kuchta dostal veľkú chuť ist na vojnu.Tu kuchta vybehol do lesa a tri krát zatrubil na trubke.Požiadal bojníka o vojsko,ktoremu na čele stál vybrali sa do vojny v prvej linii pred kralovským vojskom po kratok boji vojnu vyhrali.Kuchta sa vrátil do kralovskej kuchine.Po určitej dobe susedný kral sa vratil ešte z väčším vojskom kuchta zobral trúbku tri krát,zapískal a požiadal zbojníka ešte o väčie vojsko a tak to sa to zopakovalo ešte po treti krát.V tretej vojne kuchára kuchtu poranili a sama princezna ošetrovala statočneho vojaka ltorý bol kuchta ale z kraloveskeho dovora otom nikto nevedel,že kuchta všetky tri vojni im vyhral na čele s pidzemským vojskom.
Až ked už na kralovskom dvore všetci odichovaly,si princezna všimla kuchtové zranenie,ktoré vlastnimy rukami ošetrovala a tak vyšlo na povrh,že ten statočny vojak nebol nikdo iný ako kuchar kuchta a prin zo susedneho kralovstva a tak sa princezna vydala z vytaxza kuchtu sa zmjerili zo susedným kralovstvom.Kral bol štastny že sa btatil jeho živy syn,zyskal krasnu nevestu a zmjeril sa s kralom.Výtaz kuchta sa stal králom a boly ďyastny až do smrti
