Kniha je o vražde, ktorá sa odohrala vo vlaku Orient-Express na trase z Istanbulu do Calais v zimnom období.
Moja najobľúbenejšia postava je Hercule Poirot. Ide o detektíva presláveného po celom svete. Je vytrvalý, rázny a veľmi múdry. Pozná, keď mu ľudia klamú a dbá na každý detail, čo sa ukázalo aj na výsluchoch. Nemá ženu, ani deti, no aj tak je to jeden z najlepších detektívov na svete. Ďalšie hlavné postavy sú dr. Constantine, ktorý pracuje ako lekár v Orient-Exprese a monsieur Bouc, ktorý je majiteľ vlakovej spoločnosti Companie Internationale des Wagons-Lits.
Keď vo vagóne Istanbul – Calais, v ktorom sa nachádza prvá aj druhá trieda, cestovalo pätnásť pasažierov vrátane Poirota, o polnoci vlak uviazol v záveji medzi Vinkoviciami a Brodom. Ale to nie je jediné, čo sa stalo. V tú osudnú noc bolo vo vlaku počuť divné zvuky, buchnutie a potom výkrik. Keď sa Poirot pozrel von z dverí, tak videl ženu v červenom župane s vyšívanými drakmi. A keď cestujúci Ratchett zvonil na sprievodcu, tak odpovedal po francúzsky, ale bol v tom len jeden háčik. Ratchett nerozprával po francúzky a potom sa ráno ukázalo, že ho zabili. Bol dobodaný dvanásťkrát dýkou, ale rany boli zvláštne, lebo všetkých dvanásť rán bolo veľmi odlišných. Ako keby vraždu spáchali viacerí. V izbe našli: čistič na fajku, handričku s monogramom H a kúsok papiera, na ktorom bolo „pamätaj malú Daisy Armstrongovú“. Pred pár rokmi sa udial ďalší prípad, ale Poirot ho neriešil, keď jeden gang s talianskym vodcom Casettim uniesol jedno malé dievčatko Daisy Armstrongovú a od jej rodičov pýtali nezaplatiteľnú sumu. No keď im tie peniaze predsa len zaplatili, tak sa ukázalo, že malá Daisy Armstrongová bola mŕtva už dva týždne. Celá rodina bola zdevastovaná, matka to neprežila a ešte jedna opatrovateľka skočila z okna. A tak sa ukázalo že Ratchett bol v skutočnosti Casetti. Keďže je Poirot detektív, tak sa rozhodol, že spolu s dr. Constantinom a monsieurom Boucom zoberú prípad do vlastných rúk. Tak vypočuli každého z cestujúcich. Ale bol tu jeden problém. Každý mal alibi buď od niekoho druhého alebo od sprievodcu. A dokonca sa ešte ukázalo, že falošný Ratchett si najal detektíva a ten tvrdil, že nikto neprišiel do kupé Casettiho alebo do vedľajších kupé. Niektorí ľudia mali dôvod na vraždu. Napríklad kňažná Natália Dragomírová, ktorá bola kamarátka s matkou malej Daisy Armstrongovej. Jedna cestovateľka však vravela, že v jej kupé bol muž a ráno našla gombík z uniformy sprievodcu. Ale nikto sa nepriznal k tomu, že vedeli o tom, že Ratchett bol Casetti. Po výsluchoch, z ktorých sa nedalo nič zistiť, prehľadali kufre. V kufroch nenašli nič, iba v jednom kufri našli uniformu sprievodcu a červený plášť si našiel Poirot vo svojom kufri. Takže potom si trojica sadla a premýšľala. A vtedy sa začali diať veľké zvraty. V knihe bola jedna, ilustrácia ktorú by som nenazval ilustráciou, skôr nákresom. Bol to nákres vozu Istanbul – Calais.
Povedať pravdu, bola to asi tá najlepšia kniha, ktorú som v živote čítal. Celá zápletka, všetky zvraty a napínavý dej spôsobili, že sa od príbehu nevedel odtrhnúť. Ale túto knihu by som neodporúčal každému kvôli tomu, že je tam vražda, ale to je asi každému jasné, keď si vôbec prečíta názov knihy.