Mama nám číta všetko z pravé orechové. Má rada spôsob písania pána Slava Szaba. Môj text však nie je o tom. Okrajovo áno, lebo aj cez tieto knihy nás učí láske k Slovensku.
A už viem, čo chcem povedať. Moja mama, robí všetko pre to, aby sme so sestrami poznali celé Slovensko. Myslím, že to jednak robí pre nás, aby sme poznali hrady, zámky, jaskyne, folklór, múzeá, galérie, ale aj pre seba. Strašne rada mamka šoféruje, chodí po aquaparkoch a teda sme takí veční cestovatelia. Ale iba slovenskí. Moje sestry ešte neboli pri mori, a ja iba raz, keď som mal tri roky, to mali naši svadobnú cestu v Španielsku.
Každý by mal vedieť, že asi neexistuje na Slovensku väčšia Slovenka ako je moja mama. Svietia jej oči, keď hovorí o Tokaji, Zemplíne, Tatrách, gemerských dedinkách, ale aj o Trenčíne, Bojniciach, Duchonke, Liptove, Rajci, či Teplom vrchu….. Každé leto trávime na Tokaji, každú zimu v Tatrách, či na Spiši. Keď sa bicyklujeme cez vinice, stále nám hovorí, že je to najzdravší čas v roku, pretože na Tokaji nikdy nebol žiaden priemysel, vždy iba poľnohospodárstvo a teda že je to najčistejšie miesto v našom kraji. Celé roky si veľmi praje, aby sa jej podarilo to riadne spropagovať a aby ľudia začali chodiť na Tokaj na dovolenky, nielen piť víno. A my so sestrami to tam zbožňujeme, máme tam priateľov vo väčšine dedín, v Čerhove, Malej Tŕni, Viničkách, Borši. Ale nosíme si tam aj kámošov z Košíc. A zajtra ide mamka pracovne do Malej Tŕni. Tu sa vraciam k príbehu zo začiatku. Chcel som písať o tom, že mám rád Liu. Je úžasná. Tancuje, má dobré známky a neskutočný humor. Medzitým však mamka volá nejakú realitku v Trebišove. Že ide zajtra pracovne do Malej Tŕne a či by nemali čas sa ísť pozrieť na našu chalupu v Borši. Naša chalupa. Náš raj. Máme tak pieskovisko na beach volejbal, preliezky, basketbal, hojdačky, všetko, čo sme si so sestrami zmysleli a čo by sa v lete páčilo našich kámošom. Neviem, či to poznáte, na Tokaji má väčšina domov dlhé úzke rovné pozemky. Aj my za chalupou taký máme a je urobený ako miesto, kde chcete tráviť leto.
A teraz ho chcú predať. Moji rodičia. Mamka už dlhšie po večeroch pozerá inzeráty na domy v zahraničí. Ale bral som to iba ako takú jej zábavku. Že to tu tak miluje, a tak nás rada nosí po celom Slovensku, že by nikdy naozaj nechcela odísť. Ale chce zajtra predať chalupu, tak asi chce odísť. S tatkom hovoria, že chcú pre nás lepšiu budúcnosť a krajinu, ktorá niekam smeruje.
A ja sa teda všetkých vás pýtam, čo to čítate, čo sa deje, ak niekto, kto Slovensko miluje, pomáha mu, pracuje na jeho rozvoji, zrazu povie dosť a chce s troma deťmi a šiestimi zvieratami odísť začínať odznova.
A kde pôjdeme? A kde Slovensko smeruje? A bude za mnou chodiť Lia, či si budeme už iba písať? Sú asi veci, ktorým nerozumiem, sú však aj veci, ktoré viem úplne presne. Moji rodičia by nikdy neodišli, ak by sa mali dobre.