Ember v deň jej 20. narodenín zistí, že jej otec zomrel na misii v Afganistane. Bol vojenský chirurg. Ember musí predčasne dospieť a hoci je zdrvená, musí sa postarať o mladších súrodencov a chod celej domácnosti po tom, čo sa jej mama zrútila. Priam som cítila jej smútok, beznádej, do očí sa mi tisli slzy. Bola to silná mladá žena, ktorá sa vzdala svojho života v prospech svojej rodiny, aby pomohla svojej mame a dodržala sľub, ktorý dala pri truhle svojmu otcovi. Jeden z najsilnejších a najbolestivejších momentov pre mňa. Obdivuhodné, čo všetko zvládla, mňa by to položilo. Keď som si myslela, že už to najhoršie má za sebou, osud jej zasadil ďalšiu ranu. A jej život sa rozpadol ako domček z karát. V duchu som sa pýtala: koľko bolesti Ember ešte unesie?
Každý sa s bolesťou vyrovnáva inak a aj Ember počas vyrovnávania sa so stratou urobila pár chýb, ktoré sa dali pochopiť a odpustiť. S otcom mali veľmi pekný, blízky vzťah.
Josh bol hokejový tréner jej brata. Príťažlivý chalan, ktorý mal veľmi zlú povesť. Baby sa naňho lepili. Bol takmer dokonalý, išla som z neho do kolien a vkrádal sa mi aj do snov. Lenže môj šiesty zmysel mi našepkával, že niečo skrýva. Odhalenie ma šokovalo, no i tak si ma celú podmanil. Najradšej by som sa mu hodila do náručia a vychutnávala si jeho vášnivé bozky.
Josh sa vždy ocitol v správnom čase na správnom mieste, kde ho Ember potrebovala, hoci si to zo začiatku neuvedomovala. Vedel presne, čo cíti a bol tu pre ňu aj v tých najťažších chvíľach. Taký anjel strážny. Pomohol jej prekonať smútok a nahradil ho niečím oveľa vzácnejším. Láska medzi nimi planula pomaly, o to bola silnejšia. Ember láska k Joshovi zaplnila prázdnu dieru v jej srdci. Boli si jednoducho súdení.
Riley bol blbec, ktorý sa hral na svätuškára.
Autorka sa veľmi dobre vyhrala s emóciami postáv a tiež s témou smútku. Čitateľ má pocit, že je súčasťou deja.
