V jeden slnečný prázdninový deň sa rodina Šinkovcov vybrala k babke do Bojníc, ale ešte predtým chceli navštíviť Bojnickú ZOO. Cestovali tri hodiny, deti sa už nevedeli dočkať, a preto sa každú chvíľu pýtali: ,,Kedy tam už budeme?!“ Maminka Janka a otec Ján už toho mali plné zuby, a tak sa rozhodli, že zastavia, aby sa deti mohli vyvetrať. Deti sa veľmi potešili. Vonku šantili a naháňali sa, ale keď ich otecko zavolal, že už musia ísť do auta, veruže sa im nechcelo. Pokračovali v ceste a Katka s Jurkom sa hrali hru: Hádaj na čo myslím. Bavilo ich to, takže otecko a mamička nemuseli každú chvíľu odpovedať na otázku: ,,Kedy tam už budeme?!“ Cesta im takto rýchlo ubehla. Keď dorazili na miesto, Jurko a Katka sa veľmi potešili a nevedeli sa už dočkať zvieratiek, ktoré tam uvidia. Katkine najobľúbenejšie zvieratá delfíny a preto zvolala: ,,Mami a budú tam aj delfíny?“ Maminka odpovedala: ,,Ja neviem Katka, všetko sa tam dozvieme.“ Jurko mal najradšej opice, pretože boli vtipné, vedeli dobre skákať, no proste páčili sa mu a bol si istý, že tam opice budú. A tak sa deti s rodičmi pomaly začali prechádzať po ZOO. ,,Mami, vidím delfínov!“ kričala Katka radostne, ,, môžeme sa tam ísť pozrieť?“ ,,Áno môžeme.“ odpovedala jej maminka. Katka sa nestihla ani poďakovať a už utekala ku delfínom. Jurko chvíľu rozmýšľal, ale potom sa aj on rozbehol k delfínom. Ako si tak prezerali delfínov, Jurkovi začalo škvŕkať v brušku a tak zvolal na mamu: ,,Mami, ja už som hladný!“ ,,Aj ja som trochu hladná.“ povie po chvíli Katka. Keďže boli Jurko a Katka hladní, nič iné sa nedalo robiť iba si dať desiatu, ktorú im maminka pripravila. Každý si dal niečo iné, napríklad, Katka si dala rožtek a náš malý maškrtník Jurko si dal bábovku, ktorú im včera večer upiekla maminka, aby ju mali na zajtra aspoň trocha čerstvú. Rodičia neboli hladní, iba otecko si dal kúsok čokolády, aby mal energiu, maminka si síce nedala nič, ale napila sa kávy, ktorú si kúpila na benzínke. Keď všetci zjedli a dopili, pokračovali prezeraním ZOO. Videli krokodílov, tigre, slonov, levov dokonca aj pandu červenú, ktorá práve oddychovala na strome. Prešli veľký kus ZOO. Už im ostávalo málo, keď vtom Jurko opäť zakričal: ,,Som hladný!“ ,,Zasa?“ spýtala sa ho mamina. ,,Áno, veď už je čas na obed!“ nervózne odpovie Jurko. A tak sa celá rodinka Šinkovcov vybrala do reštaurácie v ZOO na obed. Keď sa naobedovali, pokračovali ďalej v prehliadke ZOO. Po asi hodinke prišli k opiciam. Jurko mal veľkú radosť. Otváral si práve banán, keď tu zrazu naňho opica pozerá. Veľmi sa zľakol, no po chvíli sa všetci rozosmiali. Po krátkom smiechu sa vybrali obzerať si ďalšie opice, videli orangutany, gorily, ale keď boli pri šimpanzoch predstavte si, že jeden šimpanz mu ten banán vytrhol z ruky a zjedol. Jurko bol najprv smutný, ale potom si povedal, že možno takýto zážitok už nezažije a tak sa zasmial. Pomaly sa zotmievalo a Katka sa vybrala ďalej obzerať si zvieratká, lenže nepovedala to mame ani oteckovi. Išla úplne sama, nebála sa. Lenže rodičia si to po chvíli všimli a začali ju hľadať. Hľadali ju dlho a Katka si časom uvedomila, že je úplne sama a začala sa báť. Bola už dosť veľká tma. ZOO bola ešte otvorená a Katka s rodičmi sa ešte stále navzájom hľadali. Bolo to radosti, keď sa po dlhej chvíli našli. Rozradostení sa pomaly vybrali ku východu zo ZOO a trochu uzimení si rozprávali, čo sa im najviac páčilo v ZOO a aké všetky zvieratká videli. Keď vyšli zo ZOO, nasadli do auta a cestovali k babke, ktorá tiež bývala v Bojniciach, takže to nemali ďaleko. Mali za sebou krásny slnečný deň a mohli si tak s babkou a celou rodinou užiť posledné prázdninové dni.