Začalo to ako každé iné ráno v sobotu až na ten rozdiel že som sa dozvedela že idem s dedkom, sesternicou, a bratrancom do Sárospataku. Lenže môj dedko je až moc tvrdohlavý na to, aby pochopil, že je to ďaleko a že bližšie je ešte jedno lepšie kúpalisko. Keď si môj dedko raz niečo zmyslí, tak od toho neupustí. A tak o mesiac neskôr sedím v aute a idem k dedkovi do Stakčína. Hneď na druhý deň sedím v aute aj zo sesterkou a bratrancom a ideme do Sárospataku. Vyrazili sme o 7:35, čož je podľa mňa nekresťansky skoro na to, že sú letné prázdniny. A ja zo sesterkou sme hneď zrána našli prvý problém a to ten, že sme si obe zabudli plavky. A tak prvá zastávka bola v Sportisime, ktorý bol samozrejme ešte zatvorený a tak sme putovali ďalej. Až sme sa dostali do Michaloviec, kde sme vyberali plavky skoro hodinu a tým že je dedko strašne netrpezliví a že na nás celú dobu čakal v aute, tak keď vošiel do predajne, bol až červený od hnevu a kúpil prvé plavky. ktoré mu vošli pod ruku. Boli to tie najhoršie plavky aké som kedy videla. No nič, cesta pokračovala ďalej až sme sa dostali do nejakého mestečka, o ktorom dedko tvrdil, že tu je určite ten Sárospatak, ale hádajte čo? Nebol! Jediné naše šťastie bolo, že ja som si šetrila dáta a že mi ešte nejaké ostali. Lebo sesterka už všetky vypraskala cestou ako aj bratranec a dedko predsa ani len nemal. Ale ako hovorím, dedko je tvrdohlavý, tak po čase povedal, citujem: „Tá navigácia nefunguje!“ a tak sa začal pýtať okoloidúcich na cestu. Ale on to nerobil takým spôsobom akým si všetci predstavujete, on odstavil auto a začal naháňať všetkých naokolo a hovoril: „Sharispatak, kúpanie,“ a popri tom mával rukami, akoby napodobňoval plávanie, lebo nevedel po maďarsky.
A keď sme sa tam napokon dostali a odstáli si hodinovú radu k pokladni, tak sme zistili že neberú euro. No dedka skoro šľahlo. A namiesto toho, aby sme si išli zmeniť peniaze, tak sme sa vracali a chceli sme ísť na jazero. Lenže sesterka sa nerada kúpe v jazere a tak presvedčila dedka, aby sme išli na to kúpalisko, ktoré mu vrelo odporúčali rodičia pri našom odchode. Dedkovi cestou vyhladlo, tak sme sa ešte zastavili v reštaurácii. Keď sme dojedli išli sme do auta a pokračovali v ceste. Dorazili sme, postavila som sa a neverila vlastným očiam. My sme dorazili! Vzali sme si päť hodinový vstup a užili sme si to. Vracali sme sa skratkou domov a čo sa nám nestalo. Zastavil nás semafor na polhodinu, lebo prerábali cestu. Aj napriek tomu všetkému to bol ten najlepší deň. Doteraz naň pekne spomínam.