Cez jarné prázdniny sme sa so starými rodičmi vybrali do Prahy na dovolenku. Išli sme vlakom.
Cesta vlakom do Prahy trvala 4 hodiny, a nevýhodou bolo, že tam bola pomalá wifi. Aspoň sa tam dalo kúpiť pitie, ktoré bolo veľmi lacné – asi ako v obchode. Po príchode do Prahy sme hľadali hotel, do ktorého sme mali ísť. Trvalo nám to veľmi dlho, lebo sme hľadali cestu. Po tom, čo sme našli náš hotel, vošli sme doňho. Izba sa mi páčila, lebo tam bol stôl, kde som si mohol dať ten počítač, čo som si so sebou priniesol. Potom nastal problém: kam si ho mám zapojiť? Našťastie mi môj brat poradil, že pod mojou posteľou je zástrčka. Bol som tak rád. Potom prišiel ďalší problém: šnúra bola trochu krátka, ale to som vyriešil tak, že som posunul stôl bližšie k mojej posteli. Nastal tretí problém: Aké je heslo od wifi? Môj brat mi vtom podal papierik, na ktorom bol napísané heslo. Začal som sa hrať. Vtom prišiel štvrtý problém: dedo stratil svoju tašku, asi si ju zabudol vo vlaku. Išiel s mojim bratom na pražskú stanicu, aby ju našiel. Ja som sa zatiaľ na hoteli hral na počítači. Keď sa vrátili, nenašli síce tašku, ale našli KFC, z ktorého priniesli jedlo aj pre mňa. Išli sme spať. Spalo sa mi veľmi dobre. Ráno som vstal veľmi skoro, dosť na to, aby som sa stihol osprchovať, obliecť sa, a pohrať sa na počítači. Môj brat za ten čas len vstal z postele. Išli sme na raňajky boli to švédske stoly a ako vždy môj brat nezjedol dokopy nič. Prvý deň tam ani nebolo veľa na výber, napríklad zo sladkého tam mali iba bábovku. Potom sme išli sme na prehliadku Prahy. Išli sme sa pozrieť na Karlov most, a Pražský hrad. Akurát tam bol prezident Emanuel Macron na návšteve, mal sa rozprávať s českým prezidentom o dnešných problémoch. Išli sme aj na vežu, ktorá mala takmer 300 točitých schodov. Došiel som hore ako prvý, a za ten čas, čo som tam na ostatných čakal som si fotil