Vybral som si referát o komikse Watchmen, pretože je to môj najobľúbenejší komiks od spisovateľa Alana Moora a aj celkovo od štúdia DC. Na to, že to je komiks, je dosť realistický. Realistickejší ako ostatné, ktoré som čítal. Páči sa mi zaujímavý, temný príbeh a tiež pekné ilustrácie od Dava Gibbonsa. Moje pocity z tohto komiksu po prvom prečítaní boli odlišné ako inokedy. Tentokrát som bol priam ohromený z toho, ako môže niekto napísať až taký temný komiks, kde hrozí dokonca atómová vojna. Postavy Komediant a Rorsach zamrznú. Dielo bolo napísané v roku 1986, vtedy boli komiksy písané väčšinou pre deti, ale tento bol iný. Zaujal ma až nakoľko, že som si postupne kupoval ďalšie a ďalšie od toho istého autora, ako napríklad: Batman- brutálny vtip, Superman- čo sa stalo s mužom zajtrajška a ďalšie. V tomto komikse vidíme svet v roku 1985. Existujú tu superhrdinovia, ale väčšina z nich nemá nadprirodzené schopnosti. Okrem Dr. Manhattana, takže je ten svet dosť realistický, aspoň teda pre mňa.
Čas, kedy sa daný príbeh odohráva je podstatným aj kvôli tomu, že v tom čase reálne hrozila atómová vojna medzi Ruskom a Amerikou. Strážcovia sa od vtedy už dávno rozpadli (v roku 1977), ale aj tak Dr. Manhattan robí naďalej zbrane pre americkú vládu a Rorsacxh je jediný, aktívny superhrdina, ktorý neprestal bojovať so zločinom. Prostredie deja dosť ovplyvňuje hlavnú postavu Rorssacha, lebo keby v New Yorku nebolo toľko zločinu, chudoby a korupcie, nemusel by zabíjať zločincov v maske tvaru Rorsachového testu.
Hlavnú postavu Rorsachca by som opísal ako tragického antihrdinu, ktorý bojuje za spravodlivosť za každú cenu, ale, bohužiaľ, práve preto ho ľudia majú za psychopata a neberú ho vážne. Na konci pre spravodlivosť aj zomiera. Páči sa mi na ňom jeho odvaha a tiež to, že nedáva zločincom druhú šancu a, samozrejme, aj jeho ikonický kostým. Nepáčilo sa min na ňom, že niekedy si nebol istý svojimi rozhodnutiami, napríklad, keď na začiatku povedal: „Tento skazený svet plný korupcie a zločinu si nezaslúži záchranu a keď bude potrebovať pomoc, usmejem sa a poviem nie!“ Ale napokon predsa len bojoval o záchranu sveta. Myslím si, že máme predsa len niečo spoločné, a to, že aj ja chcem spravodlivosť! Hlavná myšlienka je, že ani superhrdinovia nie sú vlastne neporaziteľní a ich schopnosti sú vlastne aj ich prekliatie. Poukazuje na to, aké nebezpečné by bolo v realite, v dobe studenej vojny, keby existovali superhrdinovia.