Od tohto autora som prečítala viac kníh no kniha Biele noci od Dostojevského ma zasiahla veľmi osobne. Kniha bola náročnejšia na čítanie aj z umeleckého hľadiska ale aj z toho psychologického. Veď Dostojevského literatúra patrí medzi najhlbšie psychologické a fyziologické texty. Je to jedna z mojich obľúbených kníh. Nie preto, že by sa tam diali veľké veci, ale práve naopak preto, že je tichá, nežná a smutná ale aj romantická. Je to príbeh o láske, ktorá možno ani poriadne nezačala, no niečo zmenila. Je o dvoch ľuďoch, ktorí sa stretli v správny čas, hoci to nebol ich príbeh navždy a skončí veľmi smutne.
Hlavný hrdina The Dreamer žije viac vo svojom vnútri ako v reálnom svete. Má veľké sny a býva v nich väčšinu času. Cíti sa sám, pozoruje ľudí z diaľky, no netúži po veľkých veciach len po niekom, kto by ho naozaj videl a prijal takého aký je. Sníva o tom že by sa raz mohol zamilovať. Je to introvert s hlbokými pocitmi a chápe svet inak ako ostatní. A potom stretne Nastenku. Nastenka je mladé dievča, ktoré práve v tej chvíli potrebuje niekoho, kto by jej rozumel. A tak sa medzi nimi začne niečo vytvárať. Počas štyroch nocí sa rozprávajú, zbližujú, dôverujú si. Nie je to klasický príbeh lásky, je to skôr o tom, aké to je, keď sa dvaja ľudia na chvíľu nájdu a cítia, že ich niekto počúva, že nie sú sami. Rozprávač sa zamiluje. Nie rýchlo a povrchne – skôr potichu, hlboko, ani si to najprv neuvedomí. No čoskoro pochopí, že Nastenka miluje niekoho iného. Muža, ktorý ju kedysi opustil, ale teraz sa vrátil. A keď sa Nastenka rozhodne ísť za ním, rozprávač ju nebrzdí. Vie, že ju miluje, a práve preto ju nechá ísť. To je podľa mňa tá najčistejšia forma lásky, nepýtať si nič späť, len prijať, že druhý si vybral inú cestu. Na druhý deň mu Nastenka pošle list. Je šťastná, sú opäť spolu, ale na rozprávača nezabudne. Ďakuje mu. A on? Ostáva sám. Ale už nie taký, ako bol predtým. Pretože zažil niečo, čo mu otvorilo srdce. A aj keď to trvalo len pár nocí, zmenilo ho to navždy.
Táto kniha mi ukázala, že nie všetko musí skončiť šťastne, aby to bolo krásne. Nie každá láska trvá celý život. Niektoré sú tu len na chvíľu ale aj tá chvíľa môže byť silnejšia než celé roky. A aj keď bolesť zostane, zároveň zostane aj vďaka. Že sme niekoho stretli, že sme cítili. A že sme si pripomenuli, že aj taká krátka láska má zmysel. Veď tak ako sa hovorí, cesta je niekedy dôležitejšia ako cieľ.
