O tejto knihe som sa dozvedela cez internet, kde ju mnohí odporúčali ako dojímavý a netradičný príbeh. Rozpráva o neobvyklej väzbe medzi profesorom matematiky, ktorý má pamäť len na 80 minút, a jeho gazdinou, ktorá sa oňho stará. Dej sa odohráva pomaly, ale veľmi jemne a citlivo, pričom sa v ňom prelína svet čísel so svetom ľudských emócií. Zaujalo ma, ako autorka dokázala prepájať matematické pojmy s každodenným životom. Príbeh nie je dramatický, no má v sebe zvláštny pokoj a múdrosť. Profesorova láskavosť a jeho osobitný pohľad na svet mi zostali v pamäti ešte dlho po dočítaní. Páčilo sa mi, ako sa postupne vyvíjal vzťah medzi postavami a ako kniha ukazuje krásu v malých veciach. Bola to jedna z tých kníh, pri ktorých som sa cítila pokojne a zamyslene zároveň. Určite patrí medzi tie, ku ktorým sa raz rada vrátim.
