Dominika Bartková
Záchrankyňa Emma
Ak by ste sa Emmy opýtali, čím by chcela byť, keď bude dospelá, bez váhania by vám odpovedala, že by chcela byť módnou návrhárkou. V tomto období však nebolo veľa ľudí, ktorí by sa zaujímali o módu. Takže keď Emma odpovedala na otázku, aké chce povolanie, mnohí ľudia sa začali smiať. Rodičia jej zasa hovorili: ,,Tým sa neuživíš.“
Alebo jej taktiež hovorili: ,, Módna návrhárka? Veď ľudia si vedia ušiť šaty aj bez návrhu.“ Každý jej vysnené povolanie okomentoval a dodal: ,,Veď ty máš na viac.“ No Emma vo svoj sen tak verila , že tieto slová boli pre ňu bezvýznamné. Jedna osoba, ktorá jej verila, by sa však našla. Emmina najlepšia kamarátka Lýdia. Tá Emme verila a vždy stála pri nej. Ani tentoraz to nebolo inak. Hovorievala jej: ,, Ty to dáš, ver svojim snom!“ Emma rástla a každým rokom bola staršia a staršia. Nuž nastal ten deň, kedy si Emma musela vybrať, akému povolaniu sa bude venovať. Bez rozmýšľania si vybrala módne návrhárstvo. Rodičia už jej nič nemohli povedať, pretože už bola dospelá a v ich bohatšej dedinke bolo pravidlo: Keď dieťa dosiahne 18 rokov, rodičia už nemôžu za neho rozhodovať. Nastal deň, kedy Emma nastúpila na vysokú školu. Zo začiatku sa jej v škole nedarilo. Nemala žiadnych kamarátov a už rozmýšľala, že vysokú školu nedoštuduje a aj jej najlepšia kamarátka odišla študovať do Prešporka. No vtedy si spomenula na Lýdiinu vetu. ,,Nikdy sa nevzdávaj!“ Taktiež srdce jej našepkávalo, aby ostala. A ona naozaj ostala! Vysokú školu doštudovala a stala sa z nej veľmi obľúbená návrhárka. Jedného dňa sa rozhodla, že chce vidieť svet. Vybrala si Afriku. Dobre vedela, že nie je tam veľa jedla, no ona práve to chcela napraviť. Niekoľko týždňov pred odjazdom ušila oblečenie pre deti, ale aj pre dospelých. Uvarila a pripravila jedlo. Keď šila oblečenie, uvedomila si, že môže pomôcť mnohým ľuďom bez domova. Vtedy jej napadla myšlienka. Môžem robiť to, čo ma baví a pomôcť mnohým ľuďom! Budem návrhárka pre ľudí bez domova.
Emmin výlet sa o niekoľko týždňov začal a pomohla toľkým ľuďom, že ani spočítať to nie je možné. Našla si v Afrike toho vyvoleného a mali krásnu svadbu. Emme zariadili ľudia v Afrike šijací stroj a mohla im navrhovať a šiť oblečenie. Jej meno sa vyrylo do kameňa, pretože zachránila mnoho životov, ktoré by zomreli od zimy alebo od hladu. Veľa ľudí jej bolo vďačných. Poslúchla svoje srdce a svoju najlepšiu kamarátku Lýdiu, a to jej zaručilo šťastný život. A nielen jej, ale aj mnohým iným ľuďom. Ak by mohla , dala by jednu radu úplne každému: „Bez ohľadu, či si dievča alebo chlapec, vždy ver, čo ti radí srdce a neposlúchaj ostatných.“