Túto knihu som si vybrala pretože je zaujímavá a pravdivá. Jej prečítanie mi prinieslo viac sa zaujímať o prírodu. V Záchrannej stanici v Zázrivej bolo stále veselo a rušno. Lula už dlho túžila mať na starosti svoje vlastné zvieratko, o ktoré by sa starala. Jedného dňa za ňou prišiel ujko Jano, ktorý v stanici pracoval, a povedal jej, že im do stanice priviezli malé medvieďa. Volal sa Mišo.
Mišo bol najprv vystrašený a schovával sa za veľký pník. Malý, chlpatý, hnedý medvedík, ktorému smutne žiarili oči. Lula sa k nemu pomaly priblížila s miskou medu a lesných plodov. Mišo chvíľku váhal, potom však zacítil vôňu sladkého medu a odvážil sa k nej priblížiť.
„Ahoj, ty si teda poriadny chlpáč,“ usmiala sa Lula. Mišo začal mrmlať a vydávať veselé zvuky, akoby sa s ňou rozprával.
Od toho dňa sa stali veľkými kamarátmi. Mišo bol nezbedník rád sa kotúľal, šplhal na malé stromčeky a občas potajme vyjedal zásoby sušených jabĺk. Lula ho učila, ako má poslúchať, a spolu sa vybrali na prechádzky po lese, kde Mišo objavoval nové vône, stopy a zvuky.
Každý deň bol s Mišom jedno dobrodružstvo a Lula vedela, že sa oňho musí postarať, kým nenarastie a nebude pripravený vrátiť sa späť do lesa.
