„Tri plutvičky jdou cestou necestou…“ číta postupne Marek, keď tu zrazu zabreše Jankin pes. „Janka!“ skríkne pani učiteľka. „Za jednu minútu končí hodina!“ Povie niekto zozadu. „A dosť!,“ povie dôrazne pani učiteľka. Áno, hneď zazvonil zvonček na prestávku a všetci okrem mňa sa zbehli k Janke. Prečo? Kvôli zlatému psíkovi, to je jasné, nie? Áno. Prepáčte nepredstavil som sa. Som Peter. A táto situácia ma veľmi prekvapila. Prečo? Lebo…lebo pani učiteľka až tak nekričí a to je desiaty deň. No… Mám horší problém. Stratil som zošit. „Už si ho doniesol?“ Obzrel som sa a jasné: učka! Pani…“No? učiteľka“…“Dúfam, že si ho nestratil, Peter!“ Zahanbene prikývnem hlavou. Pani učiteľka mi podá môj stratený zošit so slovami: „Neboj sa Peter, bol u mňa.“ „Uf“.