Ležal zajac na pasienku a odrazu k nemu prišla korytnačka.„Stavím sa s tebou, že budem pri lese skôr ako ty,“ vraví korytnačka zajacovi.„Ty sa so mnou chceš pretekať?“ čudoval sa zajac. „Veď si pomalá ako slimák a mňa ani najrýchlejší pes nedobehne. Ale ak chceš, tak sa pretekajme.“Tak začali preteky. Korytnačka sa ponáhľala, ako najlepšie vedela, ale dopredu postupovala len pomaly. Dívala sa však iba na les pred sebou, neobzerala sa a stále sa síce zvoľna, no odhodlane blížila k cieľu. Zajac zatiaľ ležal na chrbte a vravel si: „Času dosť, na jej sto krokov mi stačia dva skoky a aj tak budem pri lese prvý.“O nejakú chvíľu sa lenivo otočil a pozrel sa smerom k lesu. Korytnačka bola iba kúsok od cieľa. Prekvapený zajac rýchlo vyskočil a dal sa do behu, ale korytnačku už nedobehol. Keď dobehol do cieľa, korytnačka naňho čakala.