Bol raz jeden zajačik Cupajko. Jedného dňa sa vydal na maliny do lesa. Zobral si upletený košík a vyšiel. Kráčal si po lese a zbadal krík s malinami a s radosťou sa rozbehol k kríčku a obral ho do poslednej maliny. Pobral sa domov s úsmevom na tvári, lebo si mohol urobiť malinový džem. Bol jeho najobľúbenejší s mrkvou. Zrazu začul nejaký zvuk. Išiel spoza listnatého stromu. Našiel tam mamu kačicu s vajíčkami, lenže zajko Cupajko si všimol, že jedno vajíčko je akési pomaľované. A tak zajko prišiel k mame husi a porozprával sa s ňou: „Mama hus, viete o tom, že to neomaľované vajíčko nie je vaše?“ – opýtal sa Cupajko. A mama hus odpovedala: „Ja viem! Ale ono sa mi páči.“ „Nemôžem ho mať ja?“ – spýtal sa zajačik. Mama hus hovorí: „Ale, pre mňa, za mňa, si ho zober, hoci aj mne sa páčia tie pomaľované vajíčka!… Ale už sa nevracaj!“ Zajačik si zobral vajíčko a išiel domov. Prišiel domov a postavil pre vajíčko hniezdo zo slamy a vajíčko doň uložil. Začínal sa už večer a zajačik Cupajko sa obliekol do pyžamka a išiel spať. Nad ránom ho zobudil nejaký zvuk. Postavil sa z postele a uvidel malinké vyliahnuté kuriatko v hniezdočku. Zistil, že je to dievčatko a tak ho pomenoval Klárka. Ubehol mesiac a zajačik bol s kuriatkom najlepší kamarát. Dokonca si kuriatko zvyklo, že ho vždy schoval pod paplón a spoločne zaspali. Kuriatko rástlo ako z vody. O ďalší mesiac kuriatko vyrástlo a bola z neho veľká sliepka. Zajačik Cupajko začal plánovať, že si začne prerábať domček. Lebo jeho starý domček bol iba z dreva a to drevo bolo celé premočené. A tak išli so sliepočkou do lesa pre drevo. Stretol tam aj svojich kamarátov. Volali sa: diviak Rudko, srnka Bampy, líška Eliška a jeleň Benny. Kamaráti mu pomohli s odnášaním dreva. Zajačikovi to trvalo dva týždne. Toľko času potreboval na postavenie svojho nového domčeka. Ale tým, že mu jeho kamaráti pomohli, skrátil si to týždeň. Zajačik si začal sťahovať veci do nového domčeka. Sliepočka Klárka si tiež začala sťahovať veci do nového domčeka, lebo Cupajko postavil sliepočke Klárke vlastný kurník. Nasťahovala si tam hniezdo a mnoho ďalších vecí. Keď si nasťahovali všetky veci, tak sa kamaráti rozlúčili a išli všetci spať.
Zajačik premýšľal, ako sa darí mame husi s vajíčkami. Preto sa na druhý deň vybral na maliny a chcel ísť pozrieť aj mamu hus. Len tak, spýtať sa, ako sa jej darí. Ale mamu hus nikde nevidel. Vykašľal sa na maliny a bežal domov za Klárkou. Ale Klárka nikde nebola. Zrazu začul zvuk a všimol si že Klárka beží k mame husi. Ale veď Klárka nie je hus, ale veď ona je sliepka! Prišlo mu to divné. A tak sa rozbehol k nej. Sledoval ju a všimol si že nebeží k mame husi ale že beží k sliepkam… Zajačik išiel teda domov a povedal si, že sa skúsi vrátiť aj zajtra a potom už hádam nájde stratenú hus. Na druhý deň sa tam vrátil a uvidel Klárku s ostatnými sliepkami. A až potom mu došlo, že to bude asi Klárikina mamina! Zajačik podišiel ku Klárke a zobral ju do náručia. Ale Klárka hneď zoskočila zajačikovi z náručia dole. Ako keby naňho zabudla! Ale Klárka bola šťastná s ostatnými sliepkami. Zajačikovi bolo smutno, že ho opustila, ale na druhú stranu bol rád, že od zlej mamy husi sa dostala do dobrých rúk zajačika Cupajka, a potom sa dostala k svojej mame.