Zajačik prvýkrát v hoteli
Lukáš Majer
Bol raz jeden zajko. Jedného dňa išiel s mamičkou na výlet do hotela.
„Juhú, ideme na výlet!” skríkol zajačik.
„Zajačik poď, nech stihneme lietadlo!” hovorí mamička. Zajačik a jeho mamička utekali na letisko.
„Mešká lietadlo? Preto sme ho stihli?”
„Nie, len sme prišli trošku skôr.” Nastúpili do lietadla a išli a išli a išli do Poľska, do štvorhviezdičkového hotela.
„Ten hotel má hviezdičky?”
„Nie, len je taký dobrý, že ho volajú hviezdičkový. Poďme sa pozrieť, aká je naša izba. Ešte sa musíme opýtať, aké poschodie a číslo dverí máme.“ Po chvíli mamička hovorí: „No tak číslo izby je 125 a poschodie je druhé. A teraz sa poďme navečerať, moje.”
„Dobré jedlo!“
„Vyspime sa, už bude noc.“
„Veľká posteľ, juhú!“
Na ďalší deň išli na bazén. „Juhú, ideme na bazén. Skočím tam.“
„Najprv sa prezleč do plaviek!“ Kým sa prezliekali, tak mama rozmýšľala, kde pôjdu. Vymyslela, že sa pôjdu prejsť. Plávali a potom sa išli prejsť. Keď sa prechádzali boli tam až štyri ihriská, kde chcel zajačik ísť. „Môžeš ísť iba na jedno. Toto je najlepšie. Poď tam, lebo o jeden deň pôjdeme domov.“ Hrali sa a chodili na bazén. Zajačik sa vždy tešil, keď išli von. Vedel, že hotel má štyri hviezdy, preto ani nechcel ísť domov.