Nedávno som čítal sériu kníh Zara a jej záchranná ZOO. Prečítal som tri príbehy: Osamelé levíča, Zmätený tučniačik a Nezbedná panda. Všetky príbehy sú o zvieratkách a ich problémoch.
Najviac na mňa zapôsobil príbeh Nezbedná panda. Už názov príbehu hovorí o tom, že hlavnou postavou je panda, ktorá je neposlušná a ťažko skrotiteľná. A viete prečo?
Celý príbeh sa odohráva v záchrannej ZOO, kde pomáha dievča Zara. Zara je asi v mojom veku, má 11 rokov a pomáha svojej mame aj zvieratám v ZOO. Jej láska k zvieratám je neuveriteľne silná. A je schopná rozumieť reči zvierat. Áno, dobre ste to pochopili. Rozumie tomu, čo zvieratá hovoria. To je veľké šťastie. Aj ja by som rád rozumel reči zvierat. Vie ošetrovateľom v ZOO hneď povedať, čo zvieratá bolí alebo ich trápi.
Do ZOO doniesli pandie mláďatá z Ázie, zo severnej Číny.
Boli to dve trojmesačné dvojičky, ktoré sa nemali rady. Hrozilo, že ich rozdelia.
Zara zistila, že pandie mláďatá sa spolu vôbec nehrajú. Keďže rozumela reči zvierat, vedela, že sa celý čas len hádajú. Dokonca mala dojem, že sa neznášajú.
Väčšia panda bola hravá, veselšia, chcela spoznávať nové veci a svet. Naopak menšia panda bola tichšia, bojazlivá, menej aktívna a nechcela upútať pozornosť ľudí.
Väčšia panda hádzala menšiu do vody, brala jej jedlo. Bola agresívna.
Zara sa rozhodla, že im pomôže zblížiť sa. Vedela, že ak sa pandie mláďatá neskamarátia, tak ich budú musieť neskôr rozdeliť. Dospelé pandy by si mohli vážne ublížiť.
Zmena v príbehu nastane, keď menšia, bojazlivejšia panda zmizne z pandieho výbehu. Ušla cez dieru v plote, aby dokázala svojej odvážnej sestre, že sa nebojí.
Keď menšiu pandu našli, tak obe sestry si uvedomili, že si veľmi chýbajú a že jedna bez druhej neprežije. Spolu sú šťastné.
Zvieratá sú tak ako ľudia súčasťou prírody a majú svoje rodiny a domovy. Príroda sa mení hlavne zásahom človeka a tak je veľmi potrebné zvieratá na to prispôsobiť alebo ich na to aspoň pripraviť.
Tieto príbehy som čítal, lebo mám rád zvieratká. Najradšej by som ich mal všetky doma. Rodičia mi najskôr dovolili mať akváriové rybičky. S nimi sa však nedá hrať. Ale bolo veľmi zaujímavé vidieť ako sa niektoré druhy rybičiek znášajú a niektoré spolu bojujú. A najzaujímavejšie pre mňa bolo, keď som objavil v akváriu malé rybičky, nemali ani pol centimetra. Tiež som sa naučil, že keď som zanedbal čistotu vody a vzdušného fitra, tak rybičky zahynuli. Vtedy som bol veľmi smutný.
Neskôr mi rodičia dovolili papagája, amazoňana modročelého. Voláme ho Paťo. Zistil som, že to vôbec nie je ľahké starať sa o papagája a hlavne o takého, ktorý nevie lietať. Chcel som mu veľmi pomôcť. Dobrou stravou Paťo zosilnel a postupne začal lietať. Najskôr začal lietať k zemi, čo je prirodzene jednoduchšie, ale neskôr aj vzlietol zo zeme a krúžil okolo obývačky.
Je úžasné vidieť ako správanie a konanie človeka ovplyvňuje zvieratá. Preto by som sa rád v budúcnosti stal buď zvierací záchranár alebo zverolekár.