Bol som piatak, práve som išiel zo školy a čakal na zastávke Astronomická, kým príde autobus. Keď prišla sedemdesiatosmička, nastúpil som a čakal kým nebude ďalšia zastávka Podpriehradná, na ktorej mám vystúpiť. Vystúpil som na zastávke a ďalej som išiel domov pešo. Prišiel som dnu a sadol na gauč, vonku bolo oblačné počasie, a mne sa veru nechcelo ísť von. Bol som sám doma, nudil som sa, a tak som pozeral do mobilu. Bolo mi treba ísť na záchod a vtedy, keď som vošiel do kúpeľne, sa môj príbeh začína.
Mal som pri sebe mobil, pozeral som niečo, keď som išiel otvoriť dvere, vtedy nastal problém. Chcel som vyjsť von, ale keď som išiel otvoriť dvere, zistil som, že zámok je zaseknutý. Skúsil som ešte raz, trochu som s tým zápasil až mi zámok celý ostal v ruke. Srdce sa mi rozbúchalo ostošesť, keď som zistil, že som zaseknutý a ešte k tomu sám doma. Pre kontext opíšem ten zámok na dverách. Netreba na otvorenie kľúčik, treba otočiť takú jednu kvačku, ktorou keď sa potočí zamkne sa a naspäť, keď sa potočí, je to odomknuté. A tak som sa začal obzerať po kúpeľni či nenájdem niečo, hocičo, čo by mi pomohlo dostať sa cez dvere, aby som bol zase voľný. Obzerám sa, vidím police, na nich krabičky, šampóny, uteráky, župany, šuflíky a v nich fén a medzizubné nitky. No, nič užitočné som nenašiel, čím by sa dali otvoriť dvere, ale spomenul som si, že mám vo vrecku mobil! A v tom mi v myšlienkach prebehlo, to je nápad, zavolám mame alebo tatovi. Tak nastal čas vyzváňať rodičom! Prvý na rade bol tato. Začal som telefonovať: ,,Ahoj tato, mám veľký problém!“ Tato mi odpovedal: ,,Ahoj Šišiak, čo sa deje?“ A ja v panike: ,,Som zaseknutý na záchode, pomôžeš mi prosím?“ Jeho odpoveď znela: ,,Prídeme s babami a pomôžeme ti.“ Ale ja som nechcel čakať a chcel som vyjsť von čím skôr! Tak druhá bola na rade mama. Vyzváňanie začalo: „Ahoj mami, som zaseknutý na záchode, potrebujem pomoc, pomôžeš mi prosím?“ a mama odpovie: „Ahoj Alexík! Čo sa stalo?“ Vyrozprával som jej čo sa stalo. A mama mi poradila: „Skús nájsť tie manikúrové nožničky, ktoré keď zastrčíš do zámky a potočíš jazýček na dverách, tak by sa mohli dvere otvoriť.“ Začal som ich hľadať a našiel som ich na malej drevenej krabičke. Zobral som ich, strčil som ich do dierky, potočil ich a so zatajeným dychom som čakal. Konečne sa ozvalo tiché „cvak“. Dvere sa odomkli a bol som zachránený! Mame som sa nezabudol neskôr veľmi pekne poďakovať za záchranu. Krátko na to prišiel tato s mojimi sestrami, ale ich pomoc som už našťastie nepotreboval. Všetko bolo okej.