Život jedna báseň
Minulé Vianoce som od môjho starého otca dostala knihu, najskôr som sa čudovala, že som dostala knihu, ale potom ma to aj celkom potešilo, lebo poslednú knihu som dostala asi v siedmom ročníku na základnej škole. Hneď som ju aj začala čítať, lebo som sľúbila starkému, že mu poviem o čom bola. No, po pár kapitolách som knihu odložila… Vrátila som sa k nej v zime keď vypadla elektrika a mobil bol vybitý. Tak som teda pokračovala v čítaní príbehu Život jedna báseň od autorky Colleen Hooverovej. Je to príbeh o osemnásťročnej babe Layken, ktorá sa po smrti otca presťahovala spolu s mamou a mladším bratom na druhý koniec krajiny do Michigenu. Layken nebola nadšená touto zmenou v jej živote, ale musela sa s tým nejako vyrovnať. Jej nová životná situácia začala byť pre ňu znesiteľnejšia, keď sa zoznámila s jej novým susedom, dvadsaťjeden ročným Willom. Po krátkom čase zistili, že majú toho dosť veľa spoločného okrem iného aj vášeň pre poéziu a pre moderný prednes poézie- slamovanie. Netrvalo dlho a priateľstvo prerástlo do lásky. Happy end v polke knihy?…nejako ma to prestávalo baviť…chcela som to čítanie odložiť na dobu neurčitú ale po návšteve môjho drahého starkého som ju nemohla znovu odložiť, keďže jeho otázka bola a čo tá kniha čo som ti kúpil na minulé Vianoce, páčila sa ti? No keďže túto zimu na Vianoce nejak veľmi nesnežilo ďalší výpadok prúdu mi nebol dopriaty, tak som si povedala, že každý večer prečítam aspoň päť strán. Našťastie ten príbeh sa začal vyvíjať celkom zaujímavo. Layken po prázdninách nastúpila do novej školy a zistila že Will je pán profesor Cooper. Ďalšia pohroma v jej živote bola to, že jej mamina ochorela na rakovinu pľúc. Svet sa opäť pre Layken začal rúcať. Layken si vytvorila svoj vlastný svet písaním básní o svojich pocitoch, ktoré si písala len sama pre seba a nikomu ich neukazovala, neprednášala. Chcela na svoju lásku zabudnúť ale nešlo to len tak ľahko, ako si myslela, pretože jej brat a Willov brat boli najlepší kamaráti. Zdravotný stav jej mamky sa zhoršoval a Layken pribudlo veľmi veľa nových povinností o ktoré sa pred tým nemusela starať, lebo sa o to vždy starala jej mamka. Bolo jasné že boj s chorobou mamka prehrávala a tak poprosila Willa aby Layken pomohol s chlapcami aj s domácnosťou. Spoločne s mamou to oznámili bratovi a dohodli sa, že keď tu už raz nebude tak Layken sa o brata postará. Netrvalo dlho a mama svoj boj s chorobou prehrala. Čas plynul Layken sa starala o brata. Will jej pomáhal, vytiahla zo zásuvky svoje napísané básne a rozhodla sa svoje pocity a myšlienky ukázať aj ostatným na slamovaní. A tam si láska s Willom našla nový začiatok a smutný príbeh dostal šťastný koniec. Hm, na záver ani neviem ako, ale knihu som prečítala za dva dni a na silvestra som starkému mohla povedať, že kniha bola prekvapivo dobrá tak ako život môže prekvapiť rôznymi situáciami a preto sa treba tešiť z maličkostí a nestrácať čas so zbytočnosťami a byť k sebe dobrí. A keď sa ma tento rok spýta starký, že čo chcem na Vianoce tak mu poviem vyber mi nejakú knihu.
Karolína Benčová, 1.MAS, Stredná zdravotnícka škola Banská Bystrica
