Žliebky
Túto knihu som si vybrala preto, že bola veľmi zaujímavá a rada čítam o zážitkoch starých ľudí.
V roku 1880 zažil mladý Jozef Gregor Tajovský so svojím starým otcom zaujímavý príbeh. Nepamätal si, koľko mu bolo rokov. Bola zima a napadalo toľko snehu, že na dom starého otca polámalo žliebky. V tom dome býval Jozef Gregor Tajovský so svojimi starými rodičmi. V tú noc naňho volal starý otec, že polámalo žliebky. On zo strachu, že musel odmetať sneh, skryl sa pod perinu a zaspal. Starý otec potreboval drevo na opravu žliebkov, no hájnik im nechcel povoliť vstup do lesa so sekerou. Na pole s Rysuľou museli obchádzať horu, lebo mali so sebou sekeru. Raz starý otec rozhodol, že pôjdu na dva dni drevo postínať do hory. Stará mama im nabrala slaninu, chleba, cesnaku, dve – deci špiritusu a dohánu pre starého. Krpce si natreli šunkovou masťou, aby im nepremokli, lebo starého otca ľavé oko svrbelo a pravá noha štiepila. To naznačovalo, že bude pršať. Ked prišli do hory, ukradli spadnutú jedľu, ktorú niesli domov. Krpce starého otca sa šmýkali . Spadol a šmýkal sa, až ho jedľa pritlačila. Starý otec si narazil nos. Úspešne dorazili domov. Našťastie ich hájnik neuvidel. Cestou Jozef Gregor Tajovský sa chichúňal zo starého otca ako padal. Doma stará mama starému otcovi okrútila uterák okolo hlavy a všetci sa doma z toho smiali. Nos nazvali krumpľák a ňufák. Všetkých ľudom tvrdili, že sa opil a spadol. Krádež nikoho netrápila, len sa báli hájnika. Z jedle urobili žliebky a opravili strechu. Ked sa všetko spravilo, čušalo aj svedomie ako diera pod záplatou. Mladému Tajovskému bolo ľúto, že už takú opravu žliebkov nezažije.