Príbeh sa odohráva na vidieku a začína tým, že slečna Marplová prišla na vidiek za svojou kamarátkou Prudence. Ďalej kniha pokračuje tým že sa Prudence a slečna Marplová rozprávajú o tom, že či na vidieku je veľa alebo málo zločinov. Slečna Marplová si myslí, že veľa ale nikto sa to nikdy nedozvie lebo na dedinách nie je tak veľa reportérov aby to vyhlásili celému svetu a taktiež tam nemajú divadlá a iné miesta, kde by sa dalo zabávať a zrelaxovať a preto sa ľudia viacej nudia. Prudence berie slečnu Marplovú so sebou na nácvik kostolného zboru. Kostol sa ale opravuje, preto sa skúška koná u vedúcej zboru doma. Prisťahovala sa vraj z Francúzka. Išli peši a chceli sa tam dostať čo najskôr tak šli skratkou cez les. Cestou cez les do Prudence narazila zamaskovaná osoba, zhodila ju n a zem a hneď bežala ďalej. Keď slečna Marplová a Prudence prišli do domu zbormajsterky Beautempsovej, našli ju ležať s prerezaným krkom na zemi. Bola už definitívne mŕtva a v ruke držala akýsi list a na stole mala kopu ďalších, ktoré mali na sebe napísané posledná upomienka.
Hlavné postavy sú slečna Marplová a jej priateľka Prudence. Takmer celý príbeh je o rozhovoroch medzi nimi.
Moja obľúbená postava je Prudence. Páči sa mi na nej ako dokázala celý čas maskovať, že v tej vražde má prsty aj ona. Napínavá časť bola, keď ju slečna Marplová v rozhovore medzi nimi dvoma odhalila a Prudence sa takmer pokúsila zabiť ju. Časť príbehu ako sa napokon všetci od Prudence odvrátili, dokonca aj jej vlastná slúžka bola tiež pútavá. Prekvapilo ma ako mala všetko premyslené a skoro jej to aj celé vyšlo.
Príbeh by som odporučil všetkým, čo majú radi slečnu Marplovú a detektívky. Príbeh Zlo na vidieku nebol ani veľmi dlhý, čiže prečítať ho pre mňa nebol až taký problém ako pri celých knihách. Zaradil by som ho medzi moje najobľúbenejšie detektívne príbehy, ktoré som čítal.
